RECENZIA: Astrid Scholte - Štyri mŕtve kráľovné

Žáner: fantasy detektívka

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 413

Väzba: paperback

Originálny názov: Four Dead Queens

Anotácia:

Sedemnásťročná Keralie Corringtonová možno vyzerá neškodne, ale v skutočnosti je jednou z najšikovnejších zlodejok a klamárok v Kvadare. Mladý posol Varin je, naopak, čestný, bezúhonný občan Eónie, najosvietenejšieho regiónu krajiny. Ich cesty sa prepletú, keď Keralie okradne Varina o balíček a obaja sa tak ocitnú uprostred sprisahania proti všetkým štyrom kráľovnám Kvadary. V bezvýchodiskovej situácii musia spojiť svoje sily, pokúsiť sa odhaliť strojcu vrážd kráľovien a zachrániť si vlastné životy. Ich vynútené spojenectvo sa postupne mení v nesmelú romancu, najprv však budú musieť prežiť a rozlúštiť záhadu štyroch mŕtvych kráľovien.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei. 

Štyri mŕtve kráľovne pútajú pozornosť vďaka svojmu žánrovému zaradeniu. Jedná sa prioritne o fantasy príbeh, ktorý je ale doplnený detektívnou zápletkou a vyšetrovaním, čím vyniká v rámci svojho žánru. Aj napriek tomu, že je názov knihy ukážkovým spoilerom, prináša pútavé čítanie s niekoľkými prekvapeniami. 

Kvadara je rozdelená na štyri kvadranty - Eónia, Archia, Toria a Ludia. Každej z nich vládne jedna kráľovná a tak má Kvadara ma čele celkom štyri kráľovné. Každá vládne svojmu kvadrantu a nezasahuje do záležitostí iných. Tak sa zabezpečuje harmónia a zachovanie tradícií, no nie každý s takouto formou vládnutia súhlasí. Kráľovská zápletka tvorí jednu dejovú linku, druhá sa zameriava na zlodejku Keralie a posla Varina, ktorých zvedie dokopy obchod a neskôr aj čosi viac - štyri kráľovne sú mŕtve.

Dejová linka sa rozbieha pomalším tempom. Autorka čitateľa oboznamuje s fungovaním sveta, so základnými postavami a zároveň dáva dôraz na hlavnú ideu celého príbehu. Na tom samozrejme nie je nič zlé, no podľa môjho názoru tomu bola venovaná až príliš veľká pozornosť, pretože takýto stav trvá až do polovice knihy. Dej sa veľmi dopredu nehýbe a postavy majú taktiež nevýrazný charakter. Po prekonaní menej pútavej polovice sa však situácia mení, akoby ani nepatrila k tomu predtým. V deji sa do pozornosti dostáva akcia a napätie. Postavy sa začínajú zamotávať do komplikovaných situácií a sú prinútené konať. Ich charakter sa vykresľuje a aj vďaka tomu je možné si k nim vytvoriť vzťah. 

Ohľadom vrážd autorka vytvorila skutočne veľké nejasnosti a donútila čitateľa premýšľať spoločne s postavami. Tie sú nevedomé takmer do úplného záveru, pretože sa nemajú od čoho odraziť. Autorka tým udržuje pozornosť a núti pokračovať v čítaní, čo sa mi páčilo. V skutočnosti si ale myslím, že keby sa autorka nerozhodla čitateľom predostrieť vraha skôr ako postavám, tak by to nikto neuhádol. Ide totižto aj o to, že ono tých indícií ani nebolo veľa a neboli ani nijako usvedčujúce či niečomu nápomocné. Pointu v podstate vysloví autor a neskôr jedna z postáv. Nič viac, nič menej. Z toho som bola počas čítania trošku sklamaná, pretože ani ja sama som si nemohla profilovať vraha, keďže nebolo na základe čoho. A to je predsa základ každej detektívky. Záver sa vyznačuje gradáciou a prináša niekoľko neočakávaných zvratov, ktoré boli potrebné, keďže dej po čase opäť upadal do monotónnosti. Autorka prišla s tým čím mala práve vtedy keď si to situácia vyžadovala. V podstate koniec všetko zachránil a zmenil moje prevažujúce negatívne hodnotenie. 

Ešte sa vrátim pár slovami aj ku postavám a pohľadom rozprávania. Prevažne je dej rozprávaný hlavnou postavou Keralie. Jej charakter nie je ustálený, podlieha vývoju, no celkovo mi prišla smypatická. V istých momentoch jej ale akoby chýbala tá správna iskra. Zmýšľala a konala správne, ale dôvody pre ktroé tak robila už neboli natoľko presvedčivé a niekedy vlastne úplne absentovali. Akonáhle sa dostala do spoločnosti Varina, jej charakter sa začal uberať tým správnym smerom. Oni dvaja sa jednoducho dopĺňali a pomohli dejovej linke pôsobiť pútavo a udržovať záujem.

Záporných postáv je tu tiež hneď niekoľko a poviem vám, jednej z nich som vôbec neuverila jej podlosť a tie jej dôvody pre zlé konanie, chýbalo jej presvedčenie a predovšetkám motív či súvislosti medzi konaním a jej želaniami či cieľom. 

Štyri mŕtve kráľovne síce neohúria, ale ako oddychové čítanie splnia svoj účel. Rozprávajú fantasy príbeh s detektívnou zápletkou, ktorá osvieži myseľ a na svoje si prídu aj romantické dušičky. Spracovanie síce miestami zaostáva, no prekvapivý záver ho vynahrádza a prináša mieru napätia, akcie a prekvapení.