RECENZIA: Neil Gaiman, Terry Pratchett - Dobré znamenia

Žáner: fantasy

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 400

Väzba: pevná s prebalom

Originálny názov: Good Omens: The Nice and Accurate Prophecies of Agnes Nutter, Witch

Anotácia:

Koniec sveta sa nezadržateľne blíži. Zhromažďujú sa armády dobra a zla, z hlbín sa dvíha Atlantída, z neba padajú žaby, naplno horia vášne. Zdá sa, že všetko ide presne podľa Božieho plánu. Démon Crowley a anjel Azirafal už dlho žijú na zemi medzi smrteľníkmi a celkom si tu zvykli. Ak si chcú zachovať svoj pohodlný životný štýl, neostáva im nič iné, len odvrátiť hroziaci armagedon. Najprv však budú musieť nájsť nezvestného Antikrista. 

Román Dobré zamenia prvý raz vyšiel v roku 1990 a v roku 2019 sa dočkal filmového spracovania v podobe rovnomenného seriálu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovart.

Dobré znamenia sa do mojej pozornosti dostali vďaka seriálovému prevedeniu pod názvom Good Omens. Spočiatku som ani len netušila, že seriálu slúžila knižná predloha. Samozrejme, keď som sa k tomuto poznatku dostala, túžila som si príbeh aj prečítať a o to väčšiu radosť som mala, keď som sa krátko na to dozvedela, že sa pripravuje aj slovenský preklad. S nadšením som odrátavala mesiace do vydania, no a potom sa objavila v mojich rukách a konečne som sa mohla pustiť do šialeného čítania. 

Dielo napísali dvaja známi autori Neil Gaiman a Terry Pratchett. Pri knihách písaných viacerými autormi bývam niekedy skeptická. Ide predovšetkým o to, že každý autor je charakteristický istou formou písania, istým zmýšľaním a niekedy to tak úplne so sebou neladí. Už pri prvých kapitolách mi ale autori dokázali, že im to jednoznačne LADÍ! Rozprávanie príbehu je od začiatku po záver komplexné a zároveň jednotné, bez akýchkoľvek nezrovnalostí, nedorozumení či zmien v štýle písania. 

Príbeh o anjelovi a démonovi, ktorí si natoľko zamilovali život na zemi, že ju chcú zachrániť pred jej naplánovaným zánikom. Brať knihu s takouto zápletkou seriózne či vážne sa rozhodne nedá a bolo by to priam až na škodu, pretože by vám unikla pointa - nadhľad. Ja osobne vnímam Dobré znamenia ako humorné čítanie pre skutočný oddych. Človek sa môže počas čítania len usmievať a priam schuti smiať na hlavných postavách a ich neustálych trampotách, príhodach a problémoch. Všetky situácie cez ktoré si postavy prechádzajú sú úsmevné, často premyslené alebo niekedy až príliš spontánne, čo vytvára tú správnu uvoľnenú atmosféru. 

V príbehu sa stále niečo deje a neustále sa objavujú nové informácie či zistenia. Spracovať ich v jednom okamihu je niekedy ťažšie, pričom to môže nakoniec pôsobiť mätúco, čoho dôsledkom môže byť upadnutie čitateľovho záujmu. Preto odporúčam čítať knihu s menšími pauzami. Mne umožnili plne vstrebať jednotlivé dejové situácie a zorientovať sa. 

S odstupom niekoľkých dní a s nahliadnutím na celkový dej môžem povedať, že kniha niekedy pôsobí natiahnutým dojmom, akoby niektoré situácie pre dej vôbec neboli podstatné, ale pri spomenutých prestávkach to však nie je až natoľko citeľné. 

Príbeh samotný je tvorený pohľadmi niekoľkých postáv, pričom každá z nich sa dočkala príkladnej pozornosti. Hlavné postavy Azirafal a Crowley disponujú anglickým suchým humorom, sú krásnym príkladom toho, že svet nie je čiernobiely. Aj v tej najsvätejšej bytosti sa nájdu omrvinky skazenosti a platí to aj opačne, v najskazenejšej bytosti sa nájdu prvky dobra. Dialógy sú prepracované, aj keď niekedy na prvý pohľad pôsobia nezmyselne či absurdne. Predovšetkým vyznievajú prirodzene, sú nenútené. 

Autori vnášajú do príbehu niekoľko múdrych myšlienok, konštatovaní či odkazov na dianie vo svete. Dávajú dôraz na podstatu ľudskosti, ktorá spočíva aj v omyloch a tie umožňujú vývoj človeka. Mne osobne prirástla k srdcu idea, že nič vo svete nie je pevne dané a aj keby bolo, tak ľudská vôľa je predsa len slobodná a môže všetko zmeniť. 

Dobré znamenia sú jednoducho oddychovka na spríjemnenie dlhých dní. Vyvolávajú úsmev na tvári a pritom vyzdvihujú ľudkosť. 

-Smiley