Vydavateľstvo: i527.net
Počet strán: 400
Väzba: pevná
Originálny názov: With This Pledge
Anotácia:
30. novembra 1864 večer sa pri Frankline v štáte Tennessee odohrá ukrutná bitka, ktorá zdecimuje konfederačnú armádu a takmer pripraví o život kapitána Rolanda Warda Jonesa, vyznamenaného mississippského ostrostrelca. Jones má na bojisku vidinu a napriek vážnym zraneniam verí, že prežije. Život bez nohy si však predstaviť nedokáže, preto prinúti Elizabeth "Lizzie" Cloustonovú - guvernantku u McGavockovcov, majiteľov Carntonu -, aby zasiahla, ak sa chirurg rozhodne pre amputáciu. Lizzie svoje slovo dodrží. Kapitánovi tým zachráni nielen nohu, ale aj život.
Keď Lizzie v tú noc v náručí zomiera štrnásťročný chlapec, naliehavo ju prosí, aby odkázala jeho posledné slová zamýšľanému adresátovi. Okrem krstného mena o chlapcovi nič nevie a čoskoro zistí, že o ňom nie sú žiadne úradné záznamy. Ako má dodržať svoj sľub v krajine rozdelenej vojnou a nenávisťou? Odváži sa prijať ponuku kapitána Jonesa, že jej s tým pomôže? Počas svojej liečby na Carntone, ktorý sa zmení na poľnú nemocnicu, sa kapitán Jones do Lizzie zaľúbi. Tá je však zasnúbená s mužom, ktorého nemiluje.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem Panta Rhei.
Historický román Prísaha je zasadený do obdobia americkej občianskej vojny alebo viac známej pod názvom vojna Sever proti Juhu. Román sa zameriava nielen na opis bojov, ale predovšetkým poukazuje na problém otroctva a v súvislosti s ním aj na pravdepodobný úpadok niektorých statkov či na zmenu spoločenských pomerov.
Príbehom čitateľa sprevádza hlavná protagonistka Elizabeth Cloustonová alias Lizzie, ktorá pôsobí na statku McGavockovcov ako guvernantka. Starosti jej robia akurát tak deti svojich zamestnávateľov a jej neistá budúcnosť. Všetko sa zmení, keď na ich dvere zaklope vojna.
Spočiatku je tento príbeh svojim spôsobom bezstarostný, no zlom nastáva v momente krvavých bojov, kedy hlavná postava začína prehodnocovať svoje postoje. Stáva sa z nej pomocník pri ošetrovaní ranených a určite jej nikdy nenapadlo, že raz bude asistovať pri amputáciách končatín či pri liečení.
Či dokáže zmeniť vojna ľudský charakter a postoje ukazuje príbeh postupom času.
Prísaha nie je ľahkým čítaním, pri ktorom si človek iba oddýchne. Čítať o detailne popísaných zraneniach je miestami mrazivé a nie každý to zvládne so stoickým pokojom. Autorka nielenže precízne opísala brutalitu bojov, ale dokázala do nich vložiť aj emóciu a to hlavne pri ich dôsledku. Ujma na zdraví či živote je takmer samozrejmosťou, no psychická ujma preživších pretrvá. Hlavne keď vezmeme do úvahy, že v tejto bitke bojovali aj mladí chlapci, ktorí nedovŕšili ani 15 rokov. Smutné či ťaživé emócie vás zasiahnu plnou silou pri popisovaní osudov. Veď tieto deti ani nevedeli prečo bojujú a matky sa len mohli prizerať ako im ich detí berú príliš skoro. V nadväznosti na to Tamera Alexanderová vyjadruje na stránkach veľkú beznádej, no súčasne sa snaží navodiť vieru v lepšiu budúcnosť a poskytnúť do temných chvíľ aj svetielko nádeje.
V deji sa čitateľ stretáva s rôznymi charaktermi a ako sa traduje, tie sa vždy naplno ukážu v ťažkých časoch. Existujú ľudia rozumní no a potom existujú ľudia zaslepení a arogantní. Niektorí sa zmenia, niektorí sú natoľko zatrpknutí, že o sebe nepochybujú. Tak je to nielen v realite ale aj v Prísahe. Lizzie ako hlavná hrdinka je postavou plnou veľkých myšlienok a predstavuje pokrokové myslenie. Práve prostredníctvom jej charakteru autorka ukazuje silu osobnosti a progresívne myslenie. Aj keď pochádza z tej časti spoločnosti, ktorá využíva otrokov, ona sama zastáva zrušenie otroctva, pretože si uvedomuje dôležitosť ľudskej slobody a životnej voľby. Verejne však takýto názor nemôže prezentovať, no jej vnútorné presvedčenie a sila sú dôležité aj pre iné postavy a budúcnosť ako takú. Z môjho pohľadu druhou najvýznamnejšou postavou je zranený kapitán Jones na strane Juhu. Jeho charakter tvorí presvedčenie o správnosti súčasného stavu, respektíve sa nad jeho zmenou nepozastavuje. V postupnosti deju však možno vidieť vývoj tejto postavy a prehodnocovanie svojich názorov.
Príbeh je postavený na dvoch dejových linkách, ktoré sú navzájom prepojené. Na jednej strane je to linka vojny a v jej závese romantická zápletka. Nie je to teda len príbeh o bojoch, ale svoje si nájdu aj romantické duše. Romantika je však vojnou poznačená a tak je to niekedy smutnejšie či ponurejšie, no nie idealizované, čo vyznieva vzhľadom na dej ako celok reálnejšie.
Prísaha je plná brutality ale aj lásky. Vyjadruje problémy vtedajšej doby a cez niektoré postavy ponúka progresívne myslenie. Je síce miestami ponurá a nešťastná, no zároveň poskytuje vieru v lepšie zajtrajšky.
Príbehom čitateľa sprevádza hlavná protagonistka Elizabeth Cloustonová alias Lizzie, ktorá pôsobí na statku McGavockovcov ako guvernantka. Starosti jej robia akurát tak deti svojich zamestnávateľov a jej neistá budúcnosť. Všetko sa zmení, keď na ich dvere zaklope vojna.
Spočiatku je tento príbeh svojim spôsobom bezstarostný, no zlom nastáva v momente krvavých bojov, kedy hlavná postava začína prehodnocovať svoje postoje. Stáva sa z nej pomocník pri ošetrovaní ranených a určite jej nikdy nenapadlo, že raz bude asistovať pri amputáciách končatín či pri liečení.
Či dokáže zmeniť vojna ľudský charakter a postoje ukazuje príbeh postupom času.
Prísaha nie je ľahkým čítaním, pri ktorom si človek iba oddýchne. Čítať o detailne popísaných zraneniach je miestami mrazivé a nie každý to zvládne so stoickým pokojom. Autorka nielenže precízne opísala brutalitu bojov, ale dokázala do nich vložiť aj emóciu a to hlavne pri ich dôsledku. Ujma na zdraví či živote je takmer samozrejmosťou, no psychická ujma preživších pretrvá. Hlavne keď vezmeme do úvahy, že v tejto bitke bojovali aj mladí chlapci, ktorí nedovŕšili ani 15 rokov. Smutné či ťaživé emócie vás zasiahnu plnou silou pri popisovaní osudov. Veď tieto deti ani nevedeli prečo bojujú a matky sa len mohli prizerať ako im ich detí berú príliš skoro. V nadväznosti na to Tamera Alexanderová vyjadruje na stránkach veľkú beznádej, no súčasne sa snaží navodiť vieru v lepšiu budúcnosť a poskytnúť do temných chvíľ aj svetielko nádeje.
V deji sa čitateľ stretáva s rôznymi charaktermi a ako sa traduje, tie sa vždy naplno ukážu v ťažkých časoch. Existujú ľudia rozumní no a potom existujú ľudia zaslepení a arogantní. Niektorí sa zmenia, niektorí sú natoľko zatrpknutí, že o sebe nepochybujú. Tak je to nielen v realite ale aj v Prísahe. Lizzie ako hlavná hrdinka je postavou plnou veľkých myšlienok a predstavuje pokrokové myslenie. Práve prostredníctvom jej charakteru autorka ukazuje silu osobnosti a progresívne myslenie. Aj keď pochádza z tej časti spoločnosti, ktorá využíva otrokov, ona sama zastáva zrušenie otroctva, pretože si uvedomuje dôležitosť ľudskej slobody a životnej voľby. Verejne však takýto názor nemôže prezentovať, no jej vnútorné presvedčenie a sila sú dôležité aj pre iné postavy a budúcnosť ako takú. Z môjho pohľadu druhou najvýznamnejšou postavou je zranený kapitán Jones na strane Juhu. Jeho charakter tvorí presvedčenie o správnosti súčasného stavu, respektíve sa nad jeho zmenou nepozastavuje. V postupnosti deju však možno vidieť vývoj tejto postavy a prehodnocovanie svojich názorov.
Príbeh je postavený na dvoch dejových linkách, ktoré sú navzájom prepojené. Na jednej strane je to linka vojny a v jej závese romantická zápletka. Nie je to teda len príbeh o bojoch, ale svoje si nájdu aj romantické duše. Romantika je však vojnou poznačená a tak je to niekedy smutnejšie či ponurejšie, no nie idealizované, čo vyznieva vzhľadom na dej ako celok reálnejšie.
Prísaha je plná brutality ale aj lásky. Vyjadruje problémy vtedajšej doby a cez niektoré postavy ponúka progresívne myslenie. Je síce miestami ponurá a nešťastná, no zároveň poskytuje vieru v lepšie zajtrajšky.
-Smiley
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)