pondelok 15. júna 2020

RECENZIA: Andrej Žvalevskij, Jevgenija Borisovna Pasternaková - Lov na baziliška

Žáner: YA
Vydavateľstvo: Yoli
Počet strán: 200
Väzba: paperback
Originálny názov: OKHOTA NA VASILISKA

Anotácia:
Stredoškoláčke Ksiu nečakane zomrie najlepšia kamarátka Myška a v škole nastane hotové peklo. Dievča sa s niekoľkými spolužiakmi ulialo z vyučovania a užilo drogu s prímesou jedu známu ako Bazilišok. Otrávených je niekoľko, no len Myšku stála skúsenosť život. Prípad vyšetrujú ako vraždu, v putách odchádza aj jedna osoba z radov učiteľov. Ksiu by najradšej na všetko zabudla, ale nedá sa to. Ak nerozmotá klbko problémov ona, potom možno nikto. Tragédia vyvolala strach, no zjavne všetkých neodradila od experimentovania s omamnými látkami. Buď bude Ksiu bojovať do posledných síl, alebo sa vzdá. V takom prípade sa však potvrdí povera, že „bazilišok“ býva nesmrteľný.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem YOLI.






Lov na baziliška anotáciou naznačuje zaujímavý príbeh s akousi detektívnou zápletkou, pri ktorej dôležitú úlohu zohrávajú drogy. Kniha je zaradená do žánru Young Adult a teda má predovšetkým osloviť čitateľov tínedžerského veku. 

Lov na baziliška nie je knihou, ktorá napriek svojmu žánrovému zaradeniu, dokáže osloviť aj dospelých čitateľov. Je prioritne určená pre mladých a bohužiaľ je to v nej aj citeľné. Samotná stavba príbehu nie je na zahodenie. Záhadné úmrtie na strednej škole, šírenie drog a pátranie po vinníkovi je nápad, ktorý má v sebe potenciál. Otázkou je, či ho autori dokážu využiť. Kniha preto dokáže zaujať široký okruh, no pri čítaní už nedokáže čitateľovi udržať pozornosť a akési nadšenie.

Autori v prvých kapitolách navodili záhadnú atmosféru, no bohužiaľ ju prestali v priebehu knihy stupňovať či rozvíjať. Dej sa tak nesie v tej istej rovine od začiatku až po záver. Hlavná myšlienka a napredovanie upadá do monotónnosti a nedokáže sa z nej vyhrabať ani v závere. Dalo by sa povedať, že príbeh sám o sebe v čitateľovi nevyvoláva žiadne emócie. Nemá ich proste z čoho vyvolať, keďže nielen dej ale aj postavy sú nevýrazné a svojim spôsobom nudné. 
Ja osobne som počas čítania mala dojem, že postavy pre autorov nič neznamenali. Príbeh ich potreboval a tak autori niekoľko postáv vymysleli, no ich prevedenie je prvoplánové či dokonca bezduché. K žiadnej postave som si nedokázala vytvoriť cit, dokonca ani k tej hlavnej. Nebolo jednoducho možné zhodnotiť, či je postava sympatická alebo nie, pretože vlastne ani v závere neviete povedať, kým postava skutočne je. Keďže ani hlavná hrdinka nemá venovanú dôkladnú pozornosť, už vôbec to nemožno očakávať od vedľajších postáv. Tie nielen že boli bezduché, ale ešte boli aj rozporuplné a ich vystupovanie v deji miestami úplne nelogické, ba až nezmyselné. 

Na druhú stranu v sebe kniha nesie aj čosi pozitívne. Prináša pohľad na zjavný problém spoločnosti, kde na školách deti berú drogy a nikto s tým nič nerobí. Nikto nedáva dôraz na prevenciu a keď dôjde k niečomu vážnemu, väčšinou sa nič nevyrieši a všetko pokračuje ako predtým. 



Lov na baziliška je krátky príbeh s nádejnou myšlienkou, no nedotiahnutou do konca. Naskytuje pohľad na vážny problém drog u mladistvých a zároveň ukazuje jej najhoršiu stránku. V nadväznosti na dej ale ide o pomerne nevyužitý potenciál, ktorý nedokázali zachrániť ani postavy. 


-Smiley

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)