RECENZIA: Beth O'Learyová - Spolubývajúca

Žáner: romantika
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 400
Väzba: pevná s prebalom
Originálny názov: The Flatshare

Anotácia:
Tiffy a Leon sa delia o byt, dokonca aj o posteľ.
Tiffy Moorová si po nepríjemnom rozchode s priateľom hľadá nové bývanie. Čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Lenže ponúkané londýnske byty sú príliš drahé a so svojím nízkym príjmom pomocnej editorky si ich nemôže dovoliť.
Je taká zúfalá, že odpovie na inzerát, v ktorom sa hľadá spolubývajúci. Leon pracuje na nočné zmeny v hospici a byt vtedy nepotrebuje. Tiffy by ho teda mohla využívať v noci aj cez víkendy. Leon bude doma len v čase, keď sa ona bude zdržiavať v práci. V skutočnosti sa teda nikdy nemusia stretnúť.
Tiffy a Leon si začnú nechávať odkazy – najprv o tom, kedy sa odvážajú odpadky, postupne sú však odkazy srdečnejšie, jeden druhému nechávajú jedlo či koláče, debatujú o všeličom možnom. Hoci sú rozdielni, čoskoro sa spriatelia. A možno medzi nimi vznikne aj niečo viac.
Ibaže zaľúbiť sa do svojho spolubývajúceho asi nie je dobrý nápad, najmä ak ste sa s ním nikdy nestretli!


Viete si predstaviť, že by ste sa s niekým cudzím delili o posteľ? Tiffy nemá inú možnosť, jej finančná situácia jej nedovoľuje žiť úplne samostatne, pretože nájmy sú drahé. No jeden inzerát znie zaujímavo, deliť sa o byt a posteľ, ale v rozdielnych časoch. To znie dobre, veď by sa nikdy nestretli...keby ide všetko podľa plánu. 

Hneď na začiatok sa priznám, že som od knižky nemala takmer žiadne očakávania. Podľa anotácie som ju vnímala len ako romantickú oddychovku, pri ktorej zahodím stres za hlavu a nechám sa unášať milým príbehom. Čiastočne sa mi to splnilo, no čiastočne som zostala aj sklamaná. 

Príbeh pozostáva z pohľadu Tiffy a z pohľadu Leona. Určite si ich nezmýlite, pretože už po niekoľkých kapitolách zistíte, že každý pohľad má svoje gramatické zvyklosti. Pri Tiffy je k dispozícií klasická priama reč, no pri Leonovi nehľadajte úvodzovky či pomlčky. V jeho pohľade je vlastne reč postáv označená menom a dvojbodkou. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla...a vlastne som si na to tak úplne nezvykla. Miestami to na mňa pôsobilo mätúco, pretože som nevedela, či postava reálne hovorí alebo sa jedná len o myšlienky. Neviem či tomu tak je len v prípade slovenského prekladu, alebo to tak je v každom jazyku. 
Autorkin štýl písania je miestami komplikovanejší či mätúci. Možno to je dôvod, prečo som sa do príbehu nedokázala tak úplne začítať. Nehltala som stránku za stránkou, skôr som si robila aj celodenné pauzy a potom sa mi k tomu ešte ťažšie vracalo. 
Samotný príbeh mal svoje zápletky, v niektorých prípadoch dokázal prekvapiť či upútať a udržať pozornosť a záujem. Niektoré pasáže ale na mňa pôsobili ako výplň miesta. Akoby sa v nich nič podstatné nedialo. Oceňujem však, aký príbeh si autorka vytvorila a páči sa mi, že načrtla aj tému nedobrovoľných vzťahov, kde veľkú úlohu zohráva manipulácia a psychické týranie. Nie vždy je totiž videľné a často si ho žena hneď neuvedomí. Autorka nenútené ukázala, ako takýto vzťah môže byť a aké môžu byť jeho následky, čo ma zaujalo a nútilo čítať ďalej. 

Spolubývajúca prekypuje postavami. Okrem hlavných postáv, ktorými sú Tiffy a Leon, do deja zasahuje niekoľko vedľajších postáv. Je vidieť, že mnohé z nich majú svoj vlastný život a nie sú v deji len kvôli Tiffy či Leonovi. V mnohých veciach hlavné postavy ovplyvňujú a častokrát ich navádzajú na tie správne cesty. Som rada za to, že tieto postavy ponúkali svoje vlastné príbehy. Obľúbila som si predovšetkým Leonovho brata - Richieho. A naopak znenávidela Tiffynho ex Justina. 
Hlavné postavy nie sú dokonalé, majú svoju čiernu minulosť. Obe sú svojské a úplne odlišného charakteru. Postupom príbehu čitateľ môže pozorovať ich vývoj vpred a zmenu oproti minulosti. Postavy jednoducho nestagnujú na mieste. Miestami síce na mňa ich minulosť pôsobila nútene, no o niekoľko strán som na to už ani nemyslela. 
Rada by som povedala, že medzi Tiffy a Leonom bola iskra. Nejaká drobná iskrička by sa našla, no ohňostroj sa nekonal. Musím uznať, že chémiu medzi nimi cítiť je, no nič také, z čoho by čitateľ lapal po dychu či ako čitateľka achkal od roztomilosti. Chýbal tomu silnejší náboj. A to je možno aj dôvod, prečo som sa nedokázala začítať a prežívať to. 

Spolubývajúca je oddychovka, ktorá síce nenadchne ale ani neublíži. Na zrelaxovanie je vyhovujúca. 

Smiley