utorok 23. júla 2019

RECENZIA: Vi Keelandová - Žiadnu lásku, len sex

Žáner: NA
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 352
Väzba: pevná
Originálny názov: Sex, Not Love

Anotácia:
Osem týždňov neviazaného sexu?
Čo tým stratí?


Môj vzťah s Hunterom sa začal takto: Stretli sme sa na svadbe. Celú noc sme po sebe vrhali pohľady. Jeho drzé, oplzlé reči by ma inokedy odradili, no z nepochopiteľného dôvodu sa stal presný opak. Skončili sme v mojej hotelovej izbe. Nasledujúce ráno som sa vrátila do New Yorku a jeho som nechala v Kalifornii aj s mojím nesprávnym telefónnym číslom. 

Po roku sa našej spoločnej priateľke narodilo dieťa a ja som sa pri tej príležitosti znovu stretla s Hunterom. Scenár sa opakoval. Odletela som do New Yorku a jemu nechala zlé číslo, tentoraz matkino. Tá svojimi rečami o vnúčatách a svadbe odstraší každého chlapa.

Nasledujúci týždeň sa však objavil u nás doma na večeri. Ten blázon si moju mamu celkom získal! Hunter mal pracovne stráviť v New Yorku osem týždňov. Navrhol mi, aby sme si ten čas spestrili poriadnymi súložami. 
Osem týždňov bezuzdného sexu bez akýchkoľvek záväzkov? Čo tým stratím? Nič, pomyslela som si. Veď je to len sex, žiadna láska. Ale viete, ako to chodí: človek mieni, Pán Boh mení.




Vi Keeland si srdce slovenských či českých čitateľov získala už svojou prvou preloženou knihou Šéf. Už vtedy si ženské čitateľky autorku vychvaľovali na sociálnych sieťach. Postupom času sa prekladu dočkalo viacero jej knižných titulov. Dlho som sa do jej kníh nehrnula, pretože anotácie naznačovali sexom presýtený dej, čo nie je práve niečo, po čom siahnem. Náhoda mi však do cesty priniesla Egomaniaka a ja som si uvedomila, že tie anotácie sú v podstate veľmi prehnané, pretože sex tam síce je, no nie je to vôbec prehnané. Keď som siahala po Žiadnu lásku, len sex, vedela som, že ma čaká príjemná romantika, no a nemýlila som sa. Aj keď názov znie pomerne jednoznačne, vôbec to nie je len o sexe.


Natalia a Hunter sa zoznamujú na svadbe jej najlepšej priateľky. Anotácia dostatočne vytvára obraz o tom, aký vzťah títo dvaja spolu budú mať, respektíve o čom by ich vzťah mal byť. No nemyslite si, že vám anotácia prezradí všetko. 
   Keď som začala s čítaním, zostala som milo prekvapená a spokojná s tým, že sa autorka nerozhodla erotické scény natlačiť ihneď do úvodu. Všetkému nechala voľný priebeh a všetko sa udialo tak, aby to vyznievalo prirodzene a nenútene. Práve to sa mi páčilo už aj pri knihe Egomaniak a som rada, že to nebola náhoda, ale autorkin štýl písania. Ten je mimochodom nadmieru prirodzený. Nič nevyznieva umelo, ale naozaj máte pocit, akoby ste od kamarátky počúvali jej vzťahovú situáciu.
   Dej samotný sa skladá z pohľadov hlavných predstaviteľov - Natalia, Hunter. Častejšie sa do deja dostanete prostredníctvom pohľadu Natalie, Hunterov pohľad príbeh skôr len obohacuje a vysvetľuje isté aspekty jeho správania, konania, zmýšľania a predovšetkým jeho minulosti, ktorá ho ovplyvnila. Hunterovmu pohľadu však vôbec neškodí to, že dej len dopĺňa. Čitateľ si ho o to viac užije. 
  
Bez sympatických postáv by to hádam ani nebolo ono. Natalia aj Hunter síce majú svoje temné stránky z minulosti, no oceňujem, že bremeno nesú obaja a nielen jedna z postáv, takých príbehov o zachraňovaní toho druhého vo vzťahu už bolo naozaj veľa. Takto sa Natalia aj Hunter stali rovnocennými a to dodalo príbehu na reálnosti. Postavy Vi Keeland nie sú dokonalé a to dodáva deju kúzlo. Tieto postavy sa trápia, prechádzajú životnými skúškami a hľadajú svoje šťastie či sami seba. Zanechávajú pochybnosti, že si čitateľ niekedy nie je ani istý ich šťastným koncom. 

Síce je Žiadnu lásku, len sex moja druhá prečítaná kniha od autorky Vi Keeland, už teraz môžem úprimne povedať, že určite nie posledná. Autorku som si zamilovala pre jej štýl písania, pre jej cit k postavám a reálnosti. Aj keď sa nejedná o nič extra výnimočné a je to len obyčajná romantika, vždy má príbeh svoje čaro a práve to robí tie knihy odlišnými od iných. 

Smiley

2 komentáre:

  1. Ja osobne sa niekedy bojím takýchto kníh aby som potom nemala pocit, že je to niečo na spôsob 50 odtieňov sivej a možno práve preto sa takýmto knihám trocha vyhýbam, ale na druhej strane nikdy nesúď knihu podľa obalu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Áno, ja som sa tiež týmto knihám vyhýbala, pretože som netúžila po príbehu štýlu 50 shades.. respektíve keď som aj po nejakej takej siahla tak ma to na veľmi dlhú dobu odradilo, ale keďže ten ošiaľ ohľadom 50 shades už pomerne opadol, tak si už trúfam :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)