sobota 7. februára 2026

RECENZIA: Holly Jackson - Ešte nie som mŕtva

Žáner: detektívka, triler
Vydavateľstvo: Lindeni
Počet strán: 400
Väzba: pevná s prebalom 

Anotácia:
O sedem dní bude Jet Masonová mŕtva.
Jet má dvadsaťsedem rokov a jej rodina patrí k najbohatším v meste. V živote už začala robiť kopu vecí, no nikdy nič nedotiahla do konca. Počas halloweenskej noci ju brutálne napadne neznámy útočník a Jet utrpí vážne poranenie hlavy. Lekári jej dávajú už len týždeň života.
Ako sa jej stav zhoršuje, po boku jej neochvejne stojí už len kamarát z detstva Billy. No Jet má jasno v jednom: Tentoraz niečo naozaj dokončí.
Tentoraz vyrieši vlastnú vraždu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei.

Práve táto kniha je presne tou, ktorá by si zaslúžila viac pozornosti. Holly Jackson milujem vďaka jej sérii Ako nájsť vraha a bola som zvedavá, čo priniesie trilerom pre dospelých. 


Ešte nie som mŕtva má už od začiatku perfektný koncept a netrvá dlho, kým sa dostane k vyšetrovaniu. Nielenže sa v príbehu pátra po vrahovi, ale aj hlavná hrdinka Jet hrá boj s časom, ktorého jej veľa nezostáva. V dôsledku napadnutia jej zostáva posledných 7 dní života a tie sa rozhodne venovať práve vyšetreniu vlastnej vraždy, čím sa kniha stáva originálnou. 


Jet mala moje sympatie, jej prístup bol odvážny, mala jasný cieľ a jej vyšetrovanie bolo zaujímavé a pútavé. Nechýbal jej ani parťák pri umieraní, ktorým bol jej známy z destva - Billy. Aj keď hlavná postava umiera a nie je to teda moc veselá téma, tak sa mi páčilo, ako autorka dokázala vytvoriť odľahčené úsmevné situácie, pri ktorých bolo cítiť, že Jet vlastne na sklonku života prvýkrát skutočne žije. Ide o jej posledné dobrodružstvo, takže nechýba napätie, akcia a nebezpečie. Užívala som si, že Jet nemala strach vrhať sa do situácií po hlave, pretože čo horšie ako smrť by sa jej ešte mohlo stať.

Knihe by som vytkla asi len záverečnú policajnú akciu, ktorá vzhľadom na Jetinu siituáciu bola prehnaná, ale beriem že na vyhrotenie deja to zmysel malo a prinieslo to trošku drámy. 


Od začiatku je dané, ako kniha skončí, no stále som dúfala v akýsi zázrak. Nedočkala som sa ho, ale presne to túto knihu robí tým, čím je. Nemôže prísť nečakaný happyend, pretože by celý príbeh stratil na sile. Preto na mňa svojím horkosladkým koncom o to viac zapôsobila, zabrnkala na moje emócie a vlastne mi dopriala uspokojenie v tom, že vraha dostihla spravodlivosť.


@terezickka



sobota 31. januára 2026

RECENZIA: R.L.Killmore - Záhada mestečka. Cinnamon Falls

Žáner: beletria
Vydavateľstvo: Grada
Počet strán: 312
Väzba: pevná s prebalom 

Anotácia:
Nechajte sa očariť kúzlom jesennej atmosféry v malebnom mestečku Cinnamon Falls. Prípravy na Jesenný festival vrcholia a všetko sa zdá byť dokonalé. Až do momentu, keď sa v obľúbenej reštaurácii Rosie’s Diner nájde mŕtvola. Život obyvateľov Cinnamon Falls sa v tej chvíli obráti naruby. Do ich domovov sa vkráda strach a nikto netuší, komu môže veriť. Čo ak je vrahom práve ich sused?
Všetci policajti sú v pohotovosti. Jedným z nich je aj bývalý vojak Jesse, ktorý chce ochrániť svoje milované mesto za každú cenu. Cestu mu však skríži jeho prvá láska Nia, ktorá ho pred rokmi opustila. Jesse sa snaží vypátrať, kto je vrah, aby mohlo mestečko Cinnamon Falls naďalej žiť svojím pokojným tempom. Lenže kým sa v myšlienkach stále vracia k Nii, uprostred mesta sa objaví ďalšie mŕtve telo. Zdá sa, že vrah ešte nepovedal posledné slovo...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.





Idylickú atmosféru mestečka, v ktorom každý každého pozná, naruší vražda. 
Kniha je v podstate takou malomestkou romantikou s nejakou tou vraždičkou a má to perfektnú atmosféru. Bolo to pre mňa až roztomilé a hlavne som si pri tom dobre oddýchla. 
🥧
Ak si teda chcete knihu patrične vychutnať, tak netreba očakávať nadupanú detektívnu zápletku, to nie, ono to je skôr odľahčené čítanie s nejakými tými tajomstvami a vyšetrovaním. 
Práve jesenná cosy atmosféra robí túto knihu tým, čím je. Hltala som ju od začiatku do konca, pretože to malo v sebe aj napätie, akciu a menšiu drámu. 
Medzi postavami to dobre fungovalo, boli sympatické a ich vývoj bol síce predvídateľný ale uveriteľný. Na dlhé zimné večery je to ideálna voľba. Už mi k tomu chýbal len povestný škoricový slimák 🤭

@terezickka




RECENZIA: Xiran Jay Zhao - Nebeskí tyrani

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Slovart
Séria: Iron Widow 
Diel: #2
Počet strán: 528
Väzba: paperback

Anotácia:
Po tom, čo Ce-tchien utrpela zničujúcu stratu a urobila drastické rozhodnutia, ocitá sa v sídle moci v Chua-sii. Zisťuje, že jej svet nie je taký, ako sa zdá. Odhalenia o nepriateľovi sú skľučujúcejšie, než sa nádejala, a nútia ju deliť sa o moc s nebezpečným mužom, ktorého sa nemôže zbaviť len tak. Napriek diametrálne odlišným predstavám o tom, ako odstaviť skorumpovaný mizogýnny systém, ktorý sužuje ich krajinu, Ce-tchien je nútená tancovať s týmto mužom tanec pravdy a lží. Svoje roly musia hrať dokonale, aby zlikvidovali spoločného nepriateľa, ktorý sa ich snaží ovládať ako bábky a drží osobu blízku Ce-tchien ako rukojemníka.
Dokáže obávaná železná vdova uzákoniť pozitívne zmeny ako dobrá a spravodlivá vládkyňa aj popri politických nepokojoch a zákerných silách, ktoré podkopávajú jej autoritu na každom kroku? Alebo bude nútená spoľahnúť sa znovu na rozsievanie strachu a násilia a riadiť sa svojimi temnejšími inštinktami?


Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.



Nie nebolo to zlé, ale... 
🐲
Ak som čakala, že sa do Železných tyranov pustím a budem všetkému rozumieť, mýlila som sa. Opäť som nemala o ničom šajnu, ale ako príbeh postupoval, začala som si na veci pomaly spomínať. Bojovníci v robotických kuklách, nepriateľskí Chun-tuni, revolúcia plus zásah Bohov. Ono to v knihe vrie už od začiatku, takže ani nie je čas sa pri niečom vôbec prizastavovať. Nezostávalo mi iné len sa deju odovzdať a čakať, čo príde. Príbeh tak má svižné tempo, strieda sa akcia s politikou, je to pútavé a fakt ma bavilo to čítať. 
🐲
Ce-tchien prebudila starého cisára a stáva sa jeho družkou. Uvedomuje si, že v takejto mocnej pozícii vie veľa dosiahnúť, no aj tak trucuje. Akože Ce-tchien je dobrou silnou hrdinkou, to hej, ale jej alergia a reakcie na mužov mi liezli pekne na nervy. Miestami to bolo až absurdné, nezmyselné a nelogické, pre čo všetko nimi opovrhovala. Mala som dojem, že mi autor nasilu vnucuje, komu mám prejavovať sympatie. Úprimne, dosiahol presný opak a práve Ce-tchien mi kazila zážitok z čítania. A to nehovorím o záverečných udalostiach, kde som si neodpustila rozzúrené povzdychnutie a v podstate som zažila obrovské sklamanie ako už dlho nie. Tak silené autorovo rozhodnutie, že dovi… 
🐲
Svetlé chvíľky som zažívala s postavou cisára Chenga Chinga, s ktorým som vlastne podľa autora vôbec nemala sympatizovať. Je síce svojský, ale odhodlaný bez ohľadu na svoj život či čo si o ňom kto myslí dosiahnúť svoje. 

Vedľajšie postavy nie moc výrazné a skôr miestami otravné. Či toto bude mať pokračovanie a či sa vôbec ku mne dostane, to nechávam na osud 😄 ale asi skôr nie. 

@terezickka

streda 7. januára 2026

RECENZIA: Lucinda Rileyová - Posledná ľúbostná pieseň

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 368
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:
Všetko sa začalo láskou. A skončilo sa tichom. Sorcha O’Donovanová vyrastá v ospalej dedinke na divokom írskom západe a túži po živote plnom vášne, hudby a dobrodružstva. Keď stretne charizmatického hudobníka a vydedenca Cona Dalyho, jej život sa konečne zmení. Utečie s ním do Londýna, kde ich čaká život, o akom obaja vždy snívali – sláva, koncerty, úspech.
Ich životy sa však zmenia na nepoznanie, keď sa prejaví temná stránka slávy. Conova rocková kapela The Fishermen prerazí na svetové pódiá, no život pod žiarou reflektorov má svoju cenu. Smrteľné vyhrážky, utajená pravda a minulosť, ktorá si pýta svoju daň. Až Con jedného dňa zmizne. Bez stopy. 
O dve desaťročia neskôr sa kapela rozhodne opäť vystúpiť – na najväčšom charitatívnom koncerte na svete. Ak sa však Con Daly objaví skôr, ako vyjdú najavo fakty, história sa môže zopakovať s ešte tragickejšími následkami.

Silný príbeh o láske, strate a druhých šanciach – Posledná ľúbostná pieseň je znovuoživený raný román milovanej autorky Lucindy Rileyovej, ktorý s úctou a láskou prepracoval jej syn Harry Whittaker, spoluautor bestsellera Atlas.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran

Posledná ľúbostná pieseň zavŕšila môj rok 2025 a stala sa mojou predposlednou rozlúčkou s autorkou. Pekná, smutná a dobrá Lucinda s rôznymi osudmi. 


Lucinda aj s Harryho úpravami si vie čitateľa získať už prvými kapitolami a inak tomu nebolo ani tu. Príbeh zasadený na chladné írske pobrežie s tou správnou atmosférou plnou sychravých dní a chladným vánkom ma ihneď pohltil a veru nemohla som od toho odísť. Malá dedinka, kde dobrá povesť znamená všetko a vášnivé vzplanutie bez manželstva prináša odsudzovanie a odvrhnutie. Sorchi s Conom neostáva nič iné len útek do Londýna, ktorý im časom prinesie pekný život ale nakoniec aj problémy či smútok. 


V knihe hrajú najdôležitejšiu úlohu charaktery a predovšetkým ich vývoj. Hlavná trojica Con, Sorcha a Helen sú na konci úplne inými postavami ako boli na začiatku a ich zmeny sú výsledkom životných udalostí a zistení. Ich zmeny sa mi veľmi páčili a pôsobili prirodzene. Najväčšou, pre mňa príjemnou, zmenou prešla Helen, ktorá našla svoj životný zmysel a dospela v inteligentnú ženu. Na začiatku som k nej nemala moc dobrý vzťah a v závere som ňou bola milo prekvapená.  


Jediné, čo ma v knihe až iritovalo boli prejavy lásky Cona voči Sorche. Pôsobilo to na mňa akosi slizko, vôbec som Conovi neverila jeho veľkú lásku, miestami som mala až zimomriavky z toho ako sa jej líškal. Nepáčila sa mi na ňom ani jeho potreba Sorchu neustále kritizovať za to, že chce do rodiny prinášať peniaze, ktoré potrebovali a dosiahnúť svoje vlastné úspechy. Šovinista do bodky. ALE, aj keď nebol Con mojou srdcovou záležitosťou tak ku koncu som mu jeho lásku uverila a v kritických momentoch sa vedel zachovať správne, takže som trošku pookriala. 

Odhliadnuc ale od Cona a Sorchi, tak tu všetky vzťahy boli toxické a nezdravé. 


Posledná ľúbostná pieseň mala dobrú dejovú linku, ktorá bola zaujímavá, mala svoje emóciami nabité chvíle a zároveň ukrývala aj malé tajomstvá, ktoré prinášali mierne napätie. Páčila sa mi aj kvázi vyšetrovacia linka, ktorá ma posledné strany držala v napätí. 

Láska, sláva, ambície, obety, dráma a odpúšťanie - toto je prosím pekne Posledná ľúbostná pieseň! 


@terezickka

štvrtok 1. januára 2026

RECENZIA: Vi Keeland - Niečo ti tajím

Žáner: triler 
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 304
Väzba: pevná väzba

Anotácia:
Nie je to príbeh o láske.
Je to príbeh o posadnutosti
.

Newyorská psychiatrička Meredith McCallová sa po strate manžela ocitá na pokraji zrútenia. Nedokáže sa zmieriť s tragédiou, ktorú má čiastočne na svedomí. Jedného dňa zahliadne na ulici muža, takisto spojeného s osudnou udalosťou, no viditeľne spokojného a šťastného. Ako to, že sa Gabriel Wright usmieva? Po tom všetkom, čo sa stalo, to predsa nedáva zmysel. Začne muža sledovať, ale zvedavosť zakrátko prerastie do posadnutosti.
Gabriel zrejme netuší, kto Meredith je. Ako inak sa dá vysvetliť, že ju časom vyhľadá ako nový pacient. Poskytnutím terapie človeku, s ktorým je tak úzko prepojená, Meredith prekračuje všetky etické a morálne hranice. Nedokáže ho však odmietnuť ani sa priznať, že ho pozná. Postupne sa tak zamotáva do ešte väčších klamstiev. Čudných náhod pribúda a mladá lekárka sa nevie zbaviť pocitu, že to jej niekto dýcha na krk.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR


Zbohom roztomilá romantika, vitaj manická posadnutosť. 
Večne romantická Vi Keeland prichádza s trilerom, čo už samo o sebe púta pozornosť. Bola som spočiatku skeptická, ale autorka mi dokázala, že nech napíše čokoľvek, tak to budem milovať. 

Psychiatrička Meredith prekonáva smrť svojho manžela a zároveň vraha dvoch nevinných duší. Gabriel bojuje so stratou manželky a dcérky. Osudy týchto dvoch postáv sa prepoja aj osobne a aj keď je to neetické a rozhodne to ide proti profesionálnemu kódexu, akosi tomu ani jeden z nich nevie svojim zvráteným spôsobom odolať. 

Začítať sa do príbehu nebolo vôbec ťažké. Od prvej chvíle som vnímala predzvesť čohosi tragického a tak sa to celé nieslo aj v ponurej nálade, ktorá tomu zodpovedala. Dokázala som sa vcítiť do postáv a prežívať s nimi ich emócie či dilemy. Meredith aj Gabriel majú vlastný spôsob, ako sa vyrovnávajú s traumami a aj keď to bolo často na hrane, neodsudzovala som ich. Príbeh je napätý a sčasti aj tajuplný, pretože je cítiť, že každá postava má svoj zámer, ktorý neodhaľuje.  V niektorých miestach bolo nepredvídateľné, čo z toho všetkého vzíde a práve to sa mi na knihe tak páčilo. Nemalo to hluché miesta či zbytočné odvádzačky od deja, každá udalosč tu mala svoje oprávnené miesto. Vedľajšie postavy boli takou čerešničkou na torte, ktoré správne príbeh doladili a vyostrili. 
Dejová linka mala postupnosť, pomaly gradovala a v závere vedela aj prekvapiť niektorými odhaleniami. Ja osobne nemám čo knihe vytknúť, hltala som každé jedno slovo. Bolo to smutné, bolo to toxické a bolo to dokonalé! 

@terezickka