RECENZIA: Clare Marchantová - Kartografova dcéra

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 320
Väzba: pevná väzba 

Anotácia:

Nádherný historický príbeh podľa skutočných udalostí, ktorý nám ukáže nielen to, ako sa v 16. storočí zakresľovali mapy, ale ponúka aj inšpirujúci príbeh jednej odvážnej ženy.

Robyn sa zrútil svet, keď jej milovaný manžel Nate pred siedmimi rokmi zmizol v morských vlnách. Odišla z rušného Londýna do pokojného rodného mestečka Hay-on-Wye, kde jej otec vlastní malý obchodík s knihami a mapami. Spolu s otcom v ňom objavia záhadnú, nevšedne detailnú mapu. Robyn sa rozhodne preskúmať jej pôvod a odhaliť jej tajomný príbeh. Netuší však, že mapa jej – tak, ako to mapy robievajú – ukáže správnu cestu.

Protestantka Freida pochádza z významnej holandskej kartografickej rodiny, ktorá žila v 16. storočí. Ako dieťa zažila peklo, ktoré rozpútala nenávisť medzi katolíkmi a protestantmi. Aby sa zachránila, utiekla z Holandska do Londýna, kde sa pokúša žiť úplne nový život a využíva svoje zručnosti v gravírovaní máp. Chýr o nej sa čoskoro donesie až ku kráľovnej Alžbete, ktorá ju požiada, aby pre slávneho moreplavca Francisa Drakea vytvorila tú najdetailnejšiu mapu, akú kedy svet videl. Freida sa tak ocitá na kráľovskom dvore, kde si znepriatelí španielskeho vyslanca. Spustí sa tak kolotoč nebezpečných dobrodružstiev, ktoré ohrozujú celú Freidinu rodinu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 

    Obľubujem príbehy, v ktorých sa odohráva viacerovo dejových línií zasadených do rôznych časových období. Kartografova dcéra ma preto zaujala a o to viac,  pretože ukrýva netradičný príbeh ženy - kartografky. 

    

    Práve námet kartografie ma uchvátil a prišiel veľmi zaujímavý, ešte k tomu keď sa mu venovala žena, čo na tú dobu nebolo zvykom. Autorka opísala toto remeslo najlepšie ako vedela a pôsobilo to na mňa miestami až čarovne. Freida v Londýne hľadá útočisko pred náboženským prenásledovaním a aj sa jej to darí, až do momentu kým si jej talent nevšimne kráľovná. Dostáva sa do kruhu smotánky a opäť pociťuje strach a neistotu, ktorú v nej niektorí ľudia cielene vyvolávajú. Autorkou načrtnuté historické udalosti  boli skôr len pozadím príbehu, nemali však v deji až také silné miesto, čo mi trošku chýbalo. Napriek tomu mali ale zápletky dobrú atmosféru. Pri tejto dejovej linke som sa tešila jej rozmanitosti. Jednak tu boli udalosti na súši, ale dostali sme sa aj na more a okúsili sme ťažký život korzárov. 

O postavu Freidy a jej rodiny som mala skutočne strach, a jej príbehová linka sa mi v knihe aj najviac páčila. Mala emóciu a skutočne rozprávala plnohodný príbeh so zvratmi, drámou, láskou a napätím. 

To nemožno povedať o Robyn a jej dejovej linke, ktorá sa odohráva v súčasnosti. Do tejto časti knihy som sa nevedela vôbec dostať a nedokázala vo mne vyvolať ani len zrnko emócií, aj keď mala na to silné predpoklady. To, čím si Robyn preskákala bolo smutné a predpokladám, že cieľom autorky bolo v čitateľovi vyvolať emočne ťažkú chvíľu, no na mňa to pôsobilo skôr plocho a bez hĺbky. 

Priznám sa, že som od Kartografovej dcéry čakala čosi iné a čosi viac. Historická línia ma bavila, no nedokázala to úplne zachrániť, pretože s Robyn to nebolo komplexné. Verím však, že si v nej niektorí nájdu to svoje. Sú tu naozaj bohaté opisy, ktoré mne vo všeobecnosti taktiež nesedeli, ale niekto si ich môže zamilovať a pre neho budú mať to správne čaro. 

@terezickka

RECENZIA: Hannah Grace - Icebreaker - Keď sa ľady lámu

Žáner: NA

Séria: Maple Hills

Diel: #1

Vydavateľstvo: Pandora

Počet strán: 416

Väzba: pevná väzba

Anotácia:

Krasokorčuliarka Anastasia Allenová celý život pracovala na tom, aby sa dostala do reprezentačného tímu USA. Trénuje od svojich piatich rokov, dostáva plné vysokoškolské štipendium vďaka miestu v korčuliarskom tíme Maple Hills a taký rozvrh, ktorý by rozplakal aj ľudí, ktorí na sebe neustále pracujú. Stassie prichádza vyhrať.
Nathan Hawkins nikdy nemal problém, ktorý by nedokázal vyriešiť. Ako kapitán tímu Maple Hills Titans vie, že zodpovednosť za udržanie hokejového tímu na ľade leží na jeho pleciach.
Keď jedno nedorozumenie spôsobí, že sa dva tímy musia podeliť o ľadovú plochu a Anastasiin partner sa následne zraní, Nate vymení hokejku za obtiahnuté oblečenie a prísneho trénera za ešte desivejšiu trénerku.
Obaja zisťujú, že sú k sebe pripútaní, ale keďže Anastasia nemá hokejistov rada, tak na tom nezáleží... však?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei.

Knihy s hokejovou tematikou mám rada a keďže som žiadnu dlhšie nečítala, rozhodla som sa pre Icebreaker. Hokej, krasokorčuľovanie, romantika - znelo mi to úžasne.

Do čítania som sa teda púšťala s nadšením a tešila som sa na poriadnu hokejovú romancu, no veľmi skoro prišlo veľké ALE...Akože Icebreaker mal podľa mňa dobrý potenciál. Hovorím potenciál, pretože samotný príbeh toho veľa neposkytuje a nepomáha tomu ani jeho podanie, ale o tom o chvíľu.

Bavil ma námet romance medzi hokejistom a krasokorčuliarkou, ktorí sú nútení spolupracovať a aj napriek svojim nezhodám a nesympatiám sa medzi nimi začína tvoriť puto. Medzi postavami to iskrí a niektorým dialógom a situáciam sa dá slušne zasmiať. No po určitej dobe ich doťahovanie stráca svoje čaro a vyznieva skôr detinsky a bezvýznamne.

Príbehová linka nie je obzvlášť komplikovaná, čo by nebolo na škodu, keby som neustále nemala pocit, že mi niečo chýba. Aj jednoduchý príbeh to vie naplno roztočiť, no musí mať svoju silu a predovšetkým pútavé a čtivé podanie. Toto sa celé točilo v jednom kruhu a aj keď ma bavili niektoré časti deja, tak to nestačilo na záchranu. Vo svojom výsledku to bolo celé akési nijaké. Mrzí ma, že mnoho načrtnutých vecí sa nedočkalo vývoja a hlbšieho vysvetlenia, takže pre knihu boli len akousi must-have položkou, na ktorej autorka až tak nezáležalo, ale aspoň poskytla čitateľom možnosť drámy či zvedavosti. Hokeju tu bolo žalostne málo, no sčasti to vykompenzovalo korčuľovanie. 

Obrovský podiel na tom, ako Icebreaker vnímam a hodnotím má preklad. Pri tejto knihe som zažila naozaj ťažké chvíle a bol to miestami skutočný boj. Začalo sa to slovami, ktoré podľa mňa ani neexistujú. Niektoré prirovnania a slovné spojenia mi prišli ako vygenerované počítačom a nedávali absolútne žiadny zmysel. To akým spôsobom sa postavy vyjadrovali ma asi malo s nimi zblížiť, ale stal sa presný opak. Ich vyjadrovanie bolo rovnako ako aj ich zmýšľanie detinské až absurdné a čo sa týka rozmanitosti slovníka - no nemyslím si, že sa v dnešnej dobe niekto tak vyjadruje. Dokonca som netušila, že slovo troska či kaša má toľko možných využítí. 

@terezickka

RECENZIA: Lucinda Riley - Utajený osud

Žáner: román
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Tatran

Počet strán: 432
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Osud nemôžete zmeniť…

Krásna Leah Thompsonová vyrastala v malej yorkshirskej dedinke uprostred slatín. Keď jedného dňa upúta pozornosť rodiny Delanceyovcov, vie, že jej život už nikdy nebude ako predtým. Leah prežije krátke, no nezabudnuteľné leto so synovcom slávnej maliarky Rose Delanceyovej Brettom, ktoré však nečakane ukončí temná udalosť…

Po rokoch si slávny fotograf všimne portrét krásnej Leah v londýnskej galérii a udalosti sa dajú do pohybu. Leah čaká závratná kariéra modelky na mólach po celom svete. Miláno, Londýn, New York sú jej hlavnými stanicami, práca jej umožní vychutnávať si život v luxuse a na spoločenskom výslní. Spozná však aj tienisté stránky modelingu – obťažujú ju paparazzovia, boháči, majitelia módnych domov a je svedkom samovraždy svojej kamarátky, tiež modelky.

Jej minulosť ju však prenasleduje ako temný tieň, záhadne prepletený s tragickým príbehom dvoch mladých súrodencov v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Keď hrozí, že sa konečne odhalia tajomstvá dvoch generácií, Leah dostihne zabudnuté proroctvo a ona musí vynaložiť všetky sily, aby porazila osud, ktorý má napísaný vo hviezdach…

Strhujúca historická dráma o rodinných tajomstvách a sile osudu od autorky série Sedem sestier je stratený poklad Lucindy Rileyovej, ktorý teraz vychádza v novej, prerobenej podobe, na ktorej zapracoval jej syn Harry Whittaker. Utajený osud poteší všetkých fanúšikov tejto celosvetovo obľúbenej spisovateľky.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Do kníh Lucindy Riley sa vždy púšťam s príjemným pocitom a horím nedočkavosťou, aké životné príbehy si pre nás čitateľov znovu prichystala. 

Už po úvodných stranách som vedela, že sa mi Utajený osud dostane pod kožu a stane sa jednou z najobľúbenejších kníh od autorky. Príbeh tvorí niekoľko dejových liniek, pričom každá z nich má čosi do seba a dokopy vytvárajú komplexné dielo plné rôznych zaujímavých životných osudov. Veľmi sa mi v závere páčilo ich prepojenie. Príbeh Utajeného osudu ide do hĺbky a má v sebe dávku emócií, ktoré som naplno prežívala s postavami.

Časť príbehu sa odohráva v modelingovom svete a autorka sa nebála poukázať aj na jeho temnejšie stránky. Prísne stravovanie, neustály stres, život pod kontrolou modelingových agentov a dopad týchto faktorov na modelky či ich blízkych. Taktiež tu je aj temnejšia linka jednej z postáv, ktorá miestami naháňa husiu kožu. Niežeby sa Lucinda v knihách ťažkým témam vyhýbala, no v tejto sú akosi viac citeľnejšie. A práve to dodalo príbehu úplne nový rozmer a silu. Príde mi, že v tomto príbehu čitateľ nájde všetko - romantiku, drámu, napätie aj prekvapenia. 

Čítanie Utajeného osudu som si veľmi užila, no úprimne musím povedať, že sa mi ani s odstupom času nepozdáva záver. Mierne sklamanie pociťujem z romantickej linky Leah, pretože som mala dojem, že jej finálne rozhodnutie úplne nekorešpondovalo s jej citmi a bolo len detskou ilúziou, ktorú si od malička vtĺkala do hlavy. 

No a celkový záver bol taký, že neviem, či sa mi páčil alebo nie. Finálnemu dramatickému rozuzleniu som neuverila a prišlo mi mierne pritiahnuté za vlasy. Malo to svoju emóciu a beriem to ako pomerne zaujímavé vyvrcholenie, no čosi mi v tom nesedelo. Aj napriek tomu však beriem Utajený osud ako jednu z lepších autorkiných kníh a zapísala sa u mňa medzi tie obľúbenejšie.  

@terezickka

RECENZIA: Jodi Ellen Malpas - Hriešne pravdy

Žáner: erotický román

Séria: Hunt Legacy

Diel: #2
Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 376

Väzba: pevná s prebalom

Anotácia:

Eleanor Colová netušila, že stretnutie s očarujúcim a neodolateľným Beckerom Huntom ohrozí jej život. Po odhalení jeho najtemnejších tajomstiev sa pre ňu útek javí ako jediná možnosť. No Becker nie je ochotný sa jej len tak vzdať. Eleanor je dosť múdra na to, aby sa nedala znovu nalákať do jeho skazeného sveta. Lenže ako dlho môže odolávať mužovi, ktorý jej ukradol srdce? Mladá žena stojí pred ťažkou voľbou: buď sa vráti k Beckerovi a bude ho nasledovať priamo do pekla, alebo bude riskovať, že ho navždy stratí.
Becker Hunt je späť a tentoraz nenechá Eleanor odísť...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Tak ako som bola nadšená z Rafinovaných klamstiev, tak veľmi som zostala sklamaná z Hriešných právd. 

Upozorňujem, tentokrát sa v recenzii nevyhnem niekoľkým spoilerom. 

Rafinované klamstvá ma ako erotický román po rokoch veľmi milo prekvapili. Našla som v nich pomerne zaujímavý príbeh s postavami, ktoré si dokázali získať moje sympatie a záver ma prinútil nedočkavo čakať na pokračovanie. Hriešne pravdy som teda rozčítala hneď ako sa mi dostali do rúk a moje očakávanie dostalo veľkú facku. Autorka uťala akékoľvek moje fantázie, ktoré sa rozbehli po dočítaní prvého dielu - záhada, prečo sa Becker vlámal do Eleanorinho bytu a ešte ju aj fyzicky spacifikoval mala pre mňa mnoho scénarov, no autorka sa rozhodla, že táto udalosť vlastne mala len nalákať na pokračovanie, ale nestojí za to ju ďalej akosi rozvíjať. Preto prišlo len akési povrchné vysvetlenie, ktoré nedávalo väčší zmysel a bolo zbytočné za tým čosi hľadať. 

V podstate tieto prvé kapitoly udali tón, v akom sa kniha niesla. Hriešne pravdy akoby zrazu ani nemali dej. Väčšinu knihy tvoria len absurdné žiarlivostné scény hlavných postáv, tentokrát už naozaj prehnane veľa sexuálnych scén a v závere trošku príbehovej linky aby sa nepovedalo. Bolo tu niekoľko žiarivých momentov, ale pod návalom vyššie uvedeného rýchlo upadli. 

Nehovorím, že prvý diel bol nejako príbehovo skvostný, ale aspoň sa tam rozvíjal nejaký ten príbeh a postavy dostali priestor sa prezentovať. Tu sa na všetko zabudlo a ani rozuzlenie v závere to úplne nezachránilo. Záver v podstate znegoval všetko, k čomu sme sa celú knihu dopracovávali, takže pre mňa mierne pointless.  

Postavy sa charakterovo mierne zasekli a ubiehali presne k tomu, čo som nechcela. Bezodná naivita, potápanie dôstojnosti a toxicita vo vzťahu.

Hriešne pravdy sa ku koncu stali pre mňa povinnou jazdou, pretože som chcela za príbehom urobiť bodku. Nemôžem povedať, čítalo sa to rýchlo a ľahko, ale som mierne sklamaná, že autorka tak úplne nevyužila potenciál a utopila príbeh v erotike. 

@terezickka

RECENZIA: Sebastian Fitzek - Program Jošua

Žáner: psychotriler

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 336
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

MAX EŠTE NETUŠÍ, ŽE O PÁR DNÍ SPÁCHA HROZNÝ ZLOČIN. ALE JOŠUA TO UŽ VIE.

Neveľmi úspešný spisovateľ Max Rhode a jeho manželka Kim, povolaním pilotka, vychovávajú nevlastnú dcérku Jolu. Max je bezúhonný občan, dodržiava zákony a na rozdiel od svojho brata Cosma, ktorý sa terapiou opakovane pokúša zbaviť pedofilných sklonov, sa nikdy v živote ničím neprevinil. O niekoľko dní však má spáchať jeden z najstrašnejších zločinov, akého je človek schopný. Ale on sám ešte o ničom nevie... Na rozdiel od tých, ktorí ho chcú zastaviť skôr, ako bude neskoro.

Program Jošua je zameraný na prevenciu zločinu. I keď nesie meno starozákonného proroka, nie je to ľudská bytosť, ale program, ktorý pracuje podobne ako umelá inteligencia a pokúša sa v predstihu zabrániť zločinom, ku ktorým môže s veľkou pravdepodobnosťou zakrátko dôjsť. Jeho závery však nemusia byť vždy správne a spravodlivé a môžu na to doplatiť aj nevinní.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Vždy sa teším na novinku od Fitzeka a vždy do nej idem bez akýchkoľvek očakávaní. Už sa neobťažujem ani čítať anotácie a o to lepší zážitok ma vždy čaká.

Program Jošua bol pre mňa po Osemnoci príjemným prekvapením. Začína sa kopou neznámych, ktoré časom gradujú a nie všetky sa tak rýchlo objasnia. Max sa zamotáva do čudných situácií, ktoré ho nútia robiť rýchle rozhodnutia a ani on sám netuší, čo svojim konaním spúšťa. Veľmi som si užívala ako príbeh nasledoval. Každé konanie čosi odštartovalo a to akým spôsobom sa to nabaľovalo bolo zaujímavé a predovšetkým mega pútavé. Zážitok mi neprekazilo ani to, že mám už autora trošku načítaného a tušila som, akým smerom sa asi bude v hrubých rysoch príbeh uberať. Koncept programu, ktorý je schopný predvídať kriminalitu ma zaujal a považujem ho za nie až tak prehnane nereálny. Hlavne nie v  dnešnej dobe, keď všetci žijeme online a sme súčasťou digitálneho sveta. Ani umelá inteligencia však nie je dokonalá, takže nie je správne sa na ňu plne spoliehať, čoho dôkazom je aj postava Maxa v tejto knihe. 

    Autor ma opäť raz dokázal zmiasť a zaviesť do slepých uličiek. Postavy a ich charaktery boli miestami skutočne nejasné a pri ich vývoji som prežívala aj drobné prekvapenia. V príbehu sa nachádza aj pre mňa kontroverzná postava Cosma, ktorý je odsúdený za pedofíliu. Jeho postava mi skutočne hlavu zamotala, pretože mi autor dokázal vyvolať aj k takejto postave aspoň drobné sympatie. Nepýtajte sa ma ako to dokázal, to by ste asi najlepšie pochopili pri čítaní.  

Tentokrát ma naplno vtiahla aj akcia a všetka tá dráma. Pri záverečných kapitolách som napäto čakala na finálne rozuzlenie. Postavy to skutočne nemali ľahké a bola som na pochybách ako to všetko zvládnu. 

Program Jošua ma bavil a to asi aj tým, že mi myšlienka knihy prišla pomerne reálna a zároveň som niekedy zamýšľala kam môže náš svet dospieť. Je to miestami až strašidelné. 

@terezickka