RECENZIA: Richelle Mead - Ohnivé srdce (Pokrvné putá #4)

Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Slovart

Séria: Pokrvné putá

Diel: #4
Počet strán: 400
Väzba: paperback

Anotácia:

Alchymistka Sydney Sageová patrí ku skupine ľudí, ktorí fušujú do mágie a slúžia ako most, čo spája svet ľudí a upírov.

Sydney však už dlho balansuje medzi alchymistickým spôsobom života a tým, čo jej našepkáva srdce. Dokonca bola nútená spraviť rozhodnutie, ktoré šokovalo aj ju samotnú. . .

No i po osudovej voľbe ju to stále ťahá priveľa smermi naraz. Do života jej navyše znovu vstúpila sestra Zoe, a hoci sa s ňou Sydney túži zblížiť, primnoho vecí musí pred ňou skrývať. 

Spolupráca s rebelom Marcusom zmenila jej pohľad na alchymistov, no potrebuje postupovať mimoriadne opatrne. Viac než kedykoľvek predtým totiž hrozí, že ju odhalia - a potom žiadne tajomstvo, ktoré sa snaží za každú cenu chrániť, neostane v bezpečí.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Pochybujem, že zo sveta Upírskej akadémie niekedy vyrastiem a Pokrvné putá to každou časťou len potvrdzujú. 

Ohnivé srdce som zhltla behom dňa. Richelle Mead s jej jednoduchým štýlom písania podáva ďalší príbeh alchymistky Sydney a jej morojských, upírskych a iných priateľov. Zase sme v príbehu o čosi ďalej a veľmi ma vývoj deja ale aj postáv baví sledovať. 

Pokrvné putá nie sú žiadnou prešpekulovanou fantasy a práve v ich jednoduchosti je krása. Štvrtý diel privádza postavy do ďalších zvláštnych a miestami nebezpečných situácií. Je to uvoľnené, no v ten správny okamih vie autorka vytiahnúť aj akciu, napätie či nejaké tie neznáme. Pokrvné putá si osobne neviem predstaviť bez humoru, ktorý zastrešuje hlavne Adrian. Jeho hlášky vedia vyvolať úsmev na tvári. 

Adrian so Sydney sú skvelou hlavnou dvojicou, bez nich by to nebolo ono. Práve v Ohnivom srdci je vidieť, ako každý z nich bojuje so svojimi vlastnými démonmi a pritom sa snažia nestratiť samých seba. Som celkom zvedavá, čo ešte ponúknu. 
Zvraty v závere ma tak trošku znervóznili, pretože by som najradšej ihneď siahla po pokračovaní.

@terezickka

RECENZIA: Rebecca Yarros - Ónyxová smršť

 Žáner: YA, fantasy

Vydavateľstvo: Ikar

Séria: Fourth Wing

Diel: #3

Počet strán: 592
Väzba: pevná väzba

Anotácia:

Po takmer osemnástich mesiacoch na Basgiathskej vojenskej akadémii si Violet Sorrengailová uvedomuje, že na štúdium už nie je čas. Bitka vypukla a nepriatelia ohrozujú nielen akadémiu, ale prenikli aj do ich vlastných radov. Navarra zúfalo potrebuje posily, je však skoro nemožné poznať, komu sa dá veriť. Violet tak čaká náročná úloha, ktorá preverí jej silu, dôvtip a šťastie. Musí sa vydať za hranice ochranného štítu, aby získala nových spojencov a s ich pomocou ochránila svojich milovaných, aj keby to znamenalo udržať tajomstvo natoľko veľké, že by dokázalo všetko zničiť.
Potrebujú armádu. Potrebujú mágiu. A potrebujú to, čo dokáže nájsť len Violet: pravdu. Blíži sa však smršť a nie je isté, kto prežije jej besnenie.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Posledné okamihy s Ónyxovou smršťou boli plné očakávaní, ale akosi som sa v kútiku duše obávala, že nebudú naplnené. No a veru ani neboli. 

To že milujem tento svet a postavy či drakov, o tom niet pochýb. Ale ten dej? Prečo toľko vaty a prečo je len s pár obmenami tak podobná predošlej knihe? 

To, že som sa spočiatku nevedela začítať kvôli zmätku v názvoch či postavách neberiem ako nejaký problém knihy. Predsa len ide o bohatý svet s väčším počtom postáv, takže je možno lepšie pred Smršťou nahliadnuť aj do predchádzajúcej časti. U mňa rozpamätanie prišlo postupne s dejom a vtedy ma to začalo aj baviť. Samotné napredovanie v deji je za mňa ale pomalé a nie obzvlášť výrazné. Veľkú časť len cestujeme s postavami a síce je to zaujímavé spoznávanie a sú tam rôzne dobrodružné či iné situácie, tak to nie je až také pútavé. Veci, ktoré mali vyvolávať emócie ma zanechali chladnou, lebo im chýbala duša. Ako aj v Plameni aj v Smršti mi chýbali draci. Nehovorím, že tu vôbec nie sú, ale človek sa musí prehrýzť veľa kapitolami, aby s nimi dostal nejakú plnohodnotnú scénu. Ale keď sa už teda dostali do popredia nejakej situácie, tak to bolo asi to najzaujímavejšie v príbehu. 

Postavy prechádzajú vývojom, je to na nich aj cítiť a utvárajú svoj charakter. Violet je jednoducho Violet - buď ju máte radi alebo vám lezie na nervy svojimi miestami detinskými rozhodnutiami. Moje najväčšie sympatie zostávajú u Xadena s Ridocom, ktorý sa stal v Smršti nenahraditeľným nositeľom humoru. 

Obrovské napätie a akcia prichádza až v záverečných kapitolách, kde dochádza k bojom a zvratom. Nebudem klamať, koniec ma pohltil a neskutočne som si ho užívala. Posledná kapitola znovu navádza na pokračovanie, ale jej podobnosť s Plameňom je do očí bijúca a mne to pôsobilo ako cez kopirák. 

Štvrtému dielu určite neodolám, no tretí ma nenadchol.

@terezickka

RECENZIA: Penelope Ward, Vi Keeland - Pravidla zvádzania 1

Žáner: romantika
Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 376

Väzba: pevná 

Anotácia:

On má isté záväzky, ona svoje zásady

Všetko sa to začalo na jednej akcii v mojom tetovacom salóne, kam som si pozvala pár kamošiek. Výraz kamošky berte s rezervou, šlo vlastne o dievčatá, s ktorými si môj priateľ tajne vypisoval na Tinderi. Len čo sa môj ctený hosť, čiže budúci ex, dostavil, udalosti nabrali rýchly spád. Žiaľ, celé sa to odohralo pred očami cudzieho, veľmi príťažlivého muža. Keďže som bola rozbehnutá, vyvŕšila som sa aj na ňom. Chudák, nezmohol sa na slovo. Po mojom výstupe mi len stručne oznámil, že je novým majiteľom budovy, v ktorej si prenajímam priestory, a otočil sa na päte.

Colby Lennon a ja sme boli úplné protiklady. Nosil obleky, vyžarovalo z neho sebavedomie a nebál sa povedať, čo chce – čiže mňa. Zo všetkých síl som mu odolávala. Mal totiž isté záväzky, s ktorými som nebola stotožnená. Nevedeli sme však bez seba vydržať, a tak sme sa začali stretávať za prísnych pravidiel. Vôbec som netušila, do čoho idem. Lenže všetko dobré sa raz skončí. Škoda, že som nepostrehla, ako sa ten koniec blíži.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Vi milujem, ohľadom Penelope som mala mierne pochybnosti, nakoľko som od nej nič nečítala. Všetko ale nakoniec dopadlo nad očakávania.

 
Vi s Penelope ukázali, že sú zohranou dvojicou. Ich kniha sa číta s veľkou ľahkosťou a ani raz som nepostrehla, že by sa ich autorské štýly rozchádzali či vytvárali dejové nezrovnalosti alebo medzery. Možno niektorým načrtnutým veciam nevenovali až toľkú pozornosť, ale akosi mi to neprekážalo. Napríklad chladný vzťah Billie s jej matkou hlbšie rozvádzaný nebol a tam by som toho privítala trošku viac. 
Suverénna tatérka Billie si ihneď získala moje srdce. Úprimná, primerane drzá, svojská a skutočne dobrá duša. Obaja s Colbym majú zmysel pre humor a ich doťahovačky vyvolávali často úsmev na tvári. Colby s dcérkou Sailor sú úžasnou dvojkou a asi som prišla na čaro trópu single daddy 😄 
Pravidla zvádzania síce zo začiatku znejú ako klasický romantický príbeh, ale zápletka sa stáva aj emočnou a prináša ťažké rozhodnutia, pre ktoré som postavy obdivovala. Rozhodne som nečakala takú drámu, no zamilovala som si ju a veľmi príjemne ma prekvapila. 

…takže kedy môžem očakávať pokračko? @vydavatelstvo_ikar 🧐

@terezickka

RECENZIA: Cassandra O'Donnell - Crochemortovské dvojčatá - Prekliatie

Žáner: fantasy

Séria: Les Jumeaux Crochemort

Diel: #1

Vydavateľstvo: Yoli

Počet strán: 328

Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Ak existujú miesta pohlcované temnotou, príbytky, kam živí nepatria, potom je Crochemort Manor určite jedným z nich.

Oriel a Silence sú neobyčajné deti. Silence počuje hlasy a Oriel vidí budúcnosť. Po tragickej nehode sa z nich stali siroty a teraz sú nečakane pozvaní do sídla starých rodičov, o ktorých existencii nemali ani tušenia. Whisper Town je bizarné miesto, ktoré je odtrhnuté od zvyšku sveta – nie je tam internet, pevná linka ani pošta. Navyše po zotmení všetko zahaľuje desivá hmla, z ktorej vyliezajú strašidelné tvory, vraždiace jeho obyvateľov. Mesto je prekliate a zdá sa, že kľúčom k rozlúsknutiu tejto záhady sú samotné dvojčatá.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Yoli.

Dvojčatá so zvláštnymi schopnosťami, čudní novoobjavení starí rodičia, starý miestami strašidelný kaštieľ a mesto s podivuhodnými pravidlami a zmiznutiami. 
Ukážte mi niečo viac vhodné na jesenné čítanie ako toto! 

Do knihy som sa začítala bez najmenších problémov a veľmi ma zaujímali všetky tie tajomné 

náznaky, ktoré dejová linka ponúkala. Je to naozaj ľahučké čítanie, kde sa príbeh až tak veľmi nezamotáva. Akože pre mňa asi až moc jednoducho písaná kniha, ale pre čitateľov s menšími skúsenosťami v tomto žánri je to ideálna voľba. A vzhľadom na vekovú cieľovku to plne akceptujem. Atmosféru to má perfektnú - ponurú, strašidelnú a tajuplnú. Tajomstvá pútajú pozornosť a nútia čítať ďalej. Do toho sa postupne dávkujú zvláštne udalosti, ktoré dvojčatám nedávajú pokoja, takže vyzvedajú čo je vo veci na vlastnú päsť. Do toho sa trápia s vlastnými schopnosťami a ako hlavná dvojica príbehu sú zaujímaví. 

Ide o prvý diel série, ale trošku ma mrzí, že kniha v podstate ani v závere neponúkla nejaké väčšie šokujúce odhalenie, pre ktoré by som ihneď potrebovala pokračovanie. Stále len náznak čohosi…

Cieľovka si to podľa mňa užije a my starší si môžeme pri tom príjemne oddýchnuť.

@terezickka

RECENZIA: Schwiecker, Tsokos - 7. svedkyňa

Žáner: krimi román

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 336
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Kriminálny román z berlínskeho justičného prostredia — inšpirovaný skutočnými udalosťami

Bežné nedeľné ráno sa v okamihu zmení na nočnú moru. Nikolas Nölting, nenápadný štátny zamestnanec a milujúci otec, odchádza z domu, zamáva dcérke a vyberie sa do pekárne. Tam však z ničoho nič vytiahne zbraň a bez varovania začne strieľať. Jeden človek zomrie, dvaja sú zranení. Nikolas mlčí — o motíve, pocitoch, o všetkom.

Obhajca Rocco Eberhardt stojí pred záhadou. Prečo  obyčajný muž spáchal takýto zločin? Pátranie sa dostáva do slepej uličky,  až kým súdny znalec Dr. Justus Jarmer neurobí šokujúci objav. Dvojica vyšetrovateľov sa ocitá uprostred siete korupcie, prania špinavých peňazí a nebezpečnej klanovej kriminality, ktorá siaha hlbšie, než si dokázali predstaviť. Ale v berlínskom podsvetí má zvedavosť svoju cenu — a tá môže byť fatálna.

Siedma svedkyňa je prvou časťou pútavej kriminálnej série z berlínskeho právnickeho prostredia. Autori Florian Schwiecker, bývalý trestný právnik, a uznávaný súdny lekár Michael Tsokos prinášajú napínavý a autentický pohľad do zákulisia práva a forenzných vied — a odhaľujú temné zákutia ľudskej psychiky.

Pre fanúšikov temných, vysoko reálnych justičných trilerov.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

7. svedkyňa je prvý diel kriminálnej série a som pomerne smutná, že to bude zo série asi aj jediná časť, ktorá sa ku mne dostane. Akože námet knihy je perfektný, páchateľ vojde do pekárne, kde zabíja a zraní aj niekoľko osôb. Tento páchateľ nemieni o svojom skutku povedať ani slovo a vtedy vstupuje do drámy obhajca Rocco. Z načrtnutia dejovej linky som mala radosť, lenže spôsob akým sa autori rozhodli príbeh rozvíjať mi nie tak úplne sadol. Akoby cestou stratili potenciál tohto príbehu.

Autori jednoducho príbeh rozprávajú tak ako je. Nie sú tu žiadne napäté momenty, ktoré sa vyriešia až o niekoľko kapitol neskôr a prinesú tak do príbehu napätie a prekvapenia. To tu proste nenájdete. Dejová linka odkrýva všetko chronologicky na rovinu až je to neuveriteľne monotónne, rovnako tak aj postavy. Hádam sa mi ešte nestalo, aby si ma aspoň jedna postava nezískala, ale tu tomu tak bolo. Žiadna z postáv proste pre mňa nemala dušu. 

Po čase čítanie už nebolo ani pútavé, nakoľko záver som si vedela hravo domyslieť. Vlastne som ani nemusela veľmi zapojiť rozum, pretože autori sa ani vyvrcholenie nesnažili priveľmi zamaskovať či zdramatizovať.

Ja nehovorím, pokus o napätie či maličké zamotávania príbehu by tu aj bol, ale väčšina z nich zostala akási nedoriešená. Závažné situácie sa vyriešia lusknutím prsta a v komplexnom pohľade na nich vlastne akoby ani nezáležalo. Príde mi, že autori sa nie vždy zosúladili a tak vznikli v príbehu medzery.

Až sa cítim previnilo, aká som k 7. svedkyni prísna, no úprimnosť mi nedovolí inak. Možno pre niekoho, kto takýto žáner nečíta často a nečaká niečo veľké či zamotané je to ideálna voľba. Vďaka krátkym kapitolám sa to číta ľahko a rýchlo, dá sa pri tom oddýchnuť. Ale ak chcete potrápiť hlavu, toto nebude tak úplne pre vás. 

@terezickka