nedeľa 24. mája 2026

RECENZIA: Alex Aster - Lightlark

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Motýľ
Séria: Lightlark
Diel: #1
Počet strán: 416
Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:
Šesť prekliatych ríš.
Jediná šanca oslobodiť sa.
Sto dní.
Vitajte na ostrove Lightlark.
Každých sto rokov sa vynára tajomný ostrov Lightlark, aby sa na ňom uskutočnila bájna Storočnica, chladnokrvné hry na život a na smrť, ktoré vládcom prekliatych ríš dávajú šancu oslobodiť sa od svojej jedinečnej kliatby. Aby sa však kliatba prelomila, jeden z nich musí umrieť.
Isla Crownová je mladou vládkyňou Divokraja, stáročia sužovaného strašnou kliatbou, ktorá láske veľmi nepraje: jeho obyvateľky – prekrásne zvodkyne – totiž musia zabiť každého, do koho sa zamilujú.
Isla je pre oslobodenie svojho ľudu od hroznej kliatby odhodlaná urobiť čokoľvek: klamať, podvádzať i zradiť.
Teda až do momentu, keď sa zamiluje...



Lightlark ma prekvapivo bavil od prvých strán. Prekliate ríše so zaujímavými vládcami boli vykreslené pútavo a bavilo ma spoznávať zákutia pestrého fantasy sveta, ktorý ukrýva veľa. Neviem, či bola Storočnica úplne bojom na život a na smrť, no ako politická hra mala atmosféru plnú napätia a drámy. Intrigy, klamstvá, nedôveryhodné spojenectvá to je niečo, čo ma vždy baví a tu ich bolo neúrekom. 

Začiatok išiel svižne, ale niekde v polovici sa tempo spomalilo, miestami sa to až vlieklo a z postáv išlo všetko ako z chlpatej deky. Našťastie sa to neskôr opäť rozbehlo a dospelo to k nabitému koncu. Veľkú časť na tom, že je príbeh pútavý majú aj postavy, ktoré majú rôzne charaktery a majú aj veľa tajomstiev, ktoré dej zamotávajú. Hlavne teda tie vedľajšie.
V Lightlarku máme zamilovaný trojuholník, ktorý sa rozvíja pomalým tempom, asi preto mi až tak neprekážal, aj keď citeľný rozhodne bol. Ono bolo aj dosť ťažké si k týmto dvom šarmantným pánom nájsť cestu, lebo okrem zazerania a vrčania toho veľa nezvládli. Ledva prehovoria a tak to nemalo iskru, ktorá by ma z nich dostala do kolien. Ale inak klasika - jeden za dobro, druhý za zloducha - takže Grim ako zloduch mal predsa len trošku viac sympatii. 
No a Isla, tá je pomerne sympatická, až na tie momenty, kedy jej všetko vychádza samo sebou a presne podľa scénaru. 
Nemôžem povedať, že by ma záver ohromil a nadmieru prekvapil. Podozrenia som mala od polovice a v závere sa iba naplnili, takže pre mňa žiadny wau efekt nenastal. Na druhú stranu to ale bolo napínavé a pohlcujúce, takže si nesťažujem a sérii rozhodne šancu dávam aj ďalej. 


NIGHTBANE

Storočnica skončila, kliatby boli prelomené, no Lightlark stále nie je zachránený. Grim je zradca, ktorý plánuje rozvrátiť a zničiť ostrov, takže sa všetci pomaly zomknú a plánujú záchranu. Je to jednotné, rastie napätie a smeruje to k fajn vyvrcholeniu. 
V Nightbane Isla objavuje svoje nové schopnosti a odhaľuje, aké to je vládnuť dvom ríšam. Rozhodne som si užívala Isline objavovanie, malo to pútavý priebeh. Autorka rozvíja svet, schopnosti a malo to aj dobrý náboj. Do toho napätie robili rebeli, ktorí dlho zostávajú pod rúškom tajomstva, takže som na nich bola celý čas zvedavá. 
Prehlbuje sa vzťah Isly s Orom a bolo pekné, že sme sa konečne niečo o ňom dozvedeli. Vlastne som si ho prekvapivo obľúbila a Grima som pustila z hlavy. Ten mi v tejto časti teda rozhodne neprišiel neododateľný. Jeho minulosť s Islou bola zákerná a vôbec nie sexy či láskyplná. Čudovala som sa, že sa Isla nepoučila z chýb minulosti, na ktorú si pomaly spomínala. Za to by som ju roztrhala v zuboch. Možno sa mi trošku nepáči, že autorka akosi podvedome fandí Grimovi, lenže vôbec to name mňa vierohodne nepreniesla. Na to, aby si ma Grim získal by potreboval čosi viac, čosi hlbšie. 

Vyvrcholenie bolo prekvapujúco výborne, niektoré zvraty mali šmrnc a tešila som sa, čo si autorka prichystala. Bolo to nabité akciou, novými odhaleniami, prekvapeniami a otvorený koniec ma nenechal chladnou. 


@terezickka

sobota 16. mája 2026

RECENZIA: T.L.Swan - Pán Masters

Žáner: beletria, erotický román
Vydavateľstvo: Grada
Počet strán: 464
Väzba: pevná s prebalom 

Anotácia:
Keď som klamala vo svojom životopise, nečakala som, že na tom bude záležať. Veď každé dieťa ma jednoducho musí milovať. Narodila som sa pre to, aby som bola opatrovateľkou. Navyše, keď som sa uchádzala o miesto, myslela som si, že budem pracovať pre ženu. Lenže Julian Masters je poriadny kus chlapa... presne ten typ, o ktorom snívate, že z neho zlížete čokoládu.
Prvý deň bol zlý. Deti boli ako sto čertov a ja som ho prichytila, ako robí niečo obscénne... a zároveň fascinujúce.
Druhý deň bol ešte horší. Prichytil ma, ako snorím v jeho kúpeľňovej skrinke v krátkom pyžamku a rozpútalo sa peklo.
Na tretí deň... som ho prešla golfovým vozíkom.
No a na štvrtý deň... to už som sa rozhodla, že mám chuť na čokoládu... horúcu a rozpustenú... na ňom.
Lenže inteligentní, ovdovení sudcovia sa nezvyknú zamilovať do bláznivých opatrovateliek. Alebo žeby predsa?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.








án Masters

Zo sudkyne je sudca a začína to byť hneď zaujímavé. Masters je uzavretý muž, mierne odtažitý aj k vlastným deťom. Ona je zas hurikán plný zábavy a životnej energie. 

Vďaka nej sa viac približuje aj svojim deťom. 

Iskrí to medzi nimi od začiatku, ale obaja majú svoje hranice. 


Ako sa roztápajú ľady Juliana voči Bree aj voči deťom. Je to naozaj zlomený osamel chlap, ktorý si neuvedomuje ako mu chýba kontakt. 


Má to dobrú atmosféru, je to plynulé a všetko má správne načasovanie. Je to vtipné ale aj smutné. 


Miestami je Julian odporne zaslepený svojou tvrdohlavosťou a svojou pravdou. Potoˇ bojuje proti všetkým a je za totálneho vola. Natvrdnutý niekedy tak na mňa pôsobil. A k Briele sa správal často ako k handre, poslala by som ho kade ľahšie. 


Akože jedna vec je, že sa prekusáva sračkami. Druhá vec že na ňu furt bliaka. Akože sorry, na konci to vážne preháňal. 

pondelok 20. apríla 2026

RECENZIA: Laurie Gilmore - Jahodová palacinkáreň

Žáner: beletria
Vydavateľstvo: Grada
Počet strán: 344
Väzba: pevná s prebalom 

Anotácia:
Iris je na pokraji zrútenia. Už tri mesiace nevyplatila nájomné a jej práca v Obchodíku s vianočnými stromčekmi bola len sezónna. Ako inštruktorka jogy svoju prácu miluje, ale láskavosť ju neuživí. Predaj palaciniek v stánku ju tiež nevytrhne z biedy. Snaží sa však myslieť pozitívne, o čom svedčia aj jej výrazné červené vlasy. No musí sa o seba predsa postarať! Archer si nikdy nepredstavoval, že by sa mal usadiť v takom malom meste, akým je Dream Harbor. Miloval pulzujúci Paríž a svoju prácu šéfkuchára. Lenže nečakaná správa, že má dcéru, ho prinúti podniknúť kroky, ktoré ho zavedú na cestu, o akej sa mu ani nesnívalo. Odrazu býva v prenajatom domčeku so svojou malou dcérkou, ktorá s ním nekomunikuje, a s opatrovateľkou, ktorá je až príliš krásna. No toto mestečko mu lezie na nervy, keďže mu stále klopú na dvere milé, no všetečné susedky, ktoré mu varia, akoby ani nebol šéfkuchár. Archer nevie, ktorý problém riešiť skôr. Avšak ako sa vraví, láska ide cez žalúdok. A čo keď si nakoniec toto malebné mestečko napokon získa jeho srdce a on nájde to, čo ani netušil, že mu chýba?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.



Jahodová palacinkáreň je presne tak roztomilá ako znie. Dopriala mi príjemný oddych, pri ktorom som sa vedela zasmiať a v niektorých momentoch aj rozcítiť. 

Z kariéristu Archera sa stáva otec na plný úväzok a aj keď by najradšej všetko zvládol sám, uvedomuje si, že to nie je také jednoduché. A tak do príbehu vstupuje Iris, ktorej ani vo sne nenapadlo, že sa stane opatrovateľkou, no svoju prácu vždy berie svedomito. 

Medzi Archerom a Iris to začína pomaly iskriť a bavilo ma sledovať, akými fázami sa postupne prepracovávali. Od popierania, cez akceptovanie príťažlivosti až po skutočnú lásku. Nebolo to však také ľahké a obaja museli prekonávať prekážky či problémy, ktoré im život prinášal. O to prirodzenejšie to na mňa pôsobilo a príbeh som si užívala plnými dúškami. Dej plynie svižne, nedostáva sa zbytočných drám krásne speje k ucelenému záveru. Páčilo sa mi ako sa menili Archerove priority a ako sa mu tým menil aj charakter. Michelinská reštaurácia by mu nikdy nepriniesla toľké šťastie ako vlastná dcéra a neobjavil by pritom ani životnú lásku. Iris to mala miestami ťažšie, prekonávala svoj strach a doslova riskovala všetko, čo v živote poznala. 
Páčilo sa mi veľmi aj malomestské prostredie a Archerova snaha nájsť recept na pôvodné palacinky, ktoré od neho všetci žiadali. A keď vysvitlo, o čo s týmto receptom nakoniec išlo, dávalo to dokonalý zmysel. Atmosféra mestečka bola tou, ktorá z tejto knihy robí milé čítanie s mnohými dobrými ľuďmi. 

@terezickka

sobota 18. apríla 2026

RECENZIA: Chloe Walsh - Zachráň 6

Žáner: young adult
Vydavateľstvo: Yoli
Séria: Boys of Tommen
Diel: #3
Počet strán: 602
Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:
Prchkého chalana čaká stretnutie s osudovou láskou.
Joey Lynch, druhý syn z nefunkčného manželstva svojich rodičov, už od detstva bojuje o záchranu rozpadajúcej sa rodiny. Keď jeho starší brat utečie z mesta, dvanásťročný Joey sa zrazu musí postaviť do roly ochrancu matky a mladších súrodencov. Zmietaný vnútornou nenávisťou a odporom k svetu sa pomaly prepadá do závislosti a hrozí, že jej celkom podľahne. Majákom v jeho temných vodách je Aoife – atraktívna dcéra jeho šéfa, spolužiačka a kamarátka. Ich priateľstvo sa však zakrátko poriadne skomplikuje.
Aoife Molloyová je energická, sebavedomá a nemá strach, že by ju život či jej srdce zviedli z cesty. Až kým na strednej škole nestretne prchkého chalana, ktorý v nej prebudí zvedavosť. Tá silnie každým dňom, no ich priateľstvo je zložité, plné tajomstiev a citov, ktoré vrú pod povrchom. Aoife sa chce s Joeym zblížiť, on ju však od seba neustále odháňa. Hoci to trvá celé roky, ich vzájomné city sa postupne rozvíjajú a navždy poznačia ich srdcia.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.


Asi sa rada emočne týram, ale na túto som sa tešila. Zachráň 6 je tretí diel série a tentokrát doslova zachraňujeme Joeyho. 
Od prvých strán som bola ponorená do veľkej dávky bolesti. Joey sa stal ochrancom rodiny a po odchode najstaršieho brata si to na ňom postupne vyberalo svoju daň. Potlačovanie emócií, útek do vlastnej reality a obrovské bremeno na svojich mladých pleciach. Aj keď som vedela, čo ma čaká, rozhodne ma to nepripravilo na to všetko. 

Autorka pokračuje v ťažkých témach ako domáce násilie, zanedbávanie detí a drogová závislosť. Veľa situáciam sme boli svedkami aj v predchádzajúcich knihách, no tu ideme viac do hĺbky. Nečíta sa to ľahko, no o to vzácnejšie sú tie pekné momenty, ktoré kniha ukrýva a ktoré vyvolávajú úsmev na tvári. Joeymu som v jeho rozhodnutiach nefandila, no na druhú stranu som ním ani neopovrhala. Jediné čo mi zostávalo, bolo veriť v osudový zlom, ktorý ho podnieti k zmene. 
Na druhú stranu tu máme Aoife, slušné dievča s dobrým srdcom. Aoife je proste anjel ale aj držka v správnych momentoch. Je odvážna a ide si za tým, čo si zaumieni. Aj preto je s Joeym medzi nimi tá správna chémia. Ich rozhovory tvorili niekedy len odpinkávačky, ale práve tie boli to najlepšie a mali najhlbší zmysel a dušu. Ale ani ona nie je dokonalá a má svojich kostlivcov v skrini, ktorí ju ovplyvňujú. Aoife miestami strácala samú seba pod vplyvom lásky k Joeymu, no aj tam sa ukázalo že všetko má svoje hranice. 

Joeyho život o vzostupoch a pádoch, nie je ľahké odhadnúť jeho ďalšie kroky, no cítiť v ňom túžbu po zmene. Záver priniesol mnoho bolesti a emócií, ušlo mi aj niekoľko sĺz, no stále nie je koniec. Štvrtý diel bude ešte veľký boj, ale v jeho závere si verím spokojne odfúknem. 

@terezickka

pondelok 6. apríla 2026

RECENZIA: Jennifer Iacopelli - Láska na ľade

Žáner: YA
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 312
Väzba: paperback

Anotácia:
Adriana Russová je talentovaná krasokorčuliarka. Ako dcéra zlatých medailistov a sestra nádejnej olympioničky, sa chce aj ona postaviť na najvyšší stupienok víťazov na juniorských majstrovstvách sveta. Ale sláva nie vždy znamená bohatstvo. Keď ich rodinné klzisko začne zápasiť s finančným krachom, všetko, na čom doteraz pracovala, je ohrozené. Adrianinou jedinou nádejou sa stáva jej partner Brayden. Aby prilákali sponzorov, rozhodnú sa predstierať to, čo mnohí už dávno tušili: že ich intenzívna chémia sa neobmedzuje len na ľad. Veci sa však skomplikujú, keď jej do života opäť prikorčuľuje prvá láska a bývalý partner Freddie.
Zatiaľ čo sa blíži najväčšia súťaž jej kariéry a rodinné dedičstvo visí na vlásku, Adriana je uväznená medzi minulosťou a prítomnosťou. Medzi zlatou budúcnosťou, na ktorej tvrdo pracovala, a tou, ktorej sa už dávno vzdala.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.


Láska na ľade je jednoduchý príbeh o snoch, túžbach, cieľoch ale aj ťažkostiach mladých krasokorčuliarov.

Adriana s Braydenom tvoria zosúladený pár na ľade a majú našliapnuté k úspechom, čo obnáša veľa driny a úsilia. Žije však v tieni svojej sestry a jej rodina má nemalé finančné problémy. Do toho prichádza stará láska a starostí je nad hlavu. 

Láska na ľade bola správnou voľbou, pri ktorej som si oddýchla. Kniha sa na nič nehrá, dej ubieha naozaj svižne a s hlavnou hrdinkou riešime bežné každodenné situácie. Niekedy mi bolo ľúto, pod akým veľkým tlakom Adriana bola a aj keď mala svojich priateľov nie vždy sa jej podarilo zo všetkého odísť s hlavou hore. 
V priebehu deja sa načrtáva zamilovaný trojuholník, čo teda ja moc už nemusím, ale až tak na neiritoval, nakoľko to nebolo autorkou nasilu deklarované a skôr sa to prirodzene vyvíjalo. 

O Láske na ľade vlastne nemám ani toľko čo povedať. Príbeh by sa dal zhrnúť do pár viet, neukrýva žiadne veľkolepé scény, ale zas pri takejto knihe to aj chápem a nemožno jej to ani veľmi vytýkať. Čo mi tam teda chýbalo? Väčšie hĺbka deja a vysvetlenia. Vzťah Adriany s otcom bol napätý a zjavne skrýval nejaké nedoriešené záležitosti, ale bližšie sme sa k tomu nedostali. Privítala by som aj väčšiu chémiu medzi postavami, keby to medzi nimi viac iskrí a prenesie sa to aj na čitateľa. 

Pre nenáročné násťročné čitateľky podľa mňa dobrá voľba. Pre náročnejších je to už skôr taký priemer, ktorý nenadchne, neurazí a dopraje vypnutie mysle. 








Jednoduchý príbeh o snoch, túžbach a cieľoch. Do toho trošku romantiky, dospievania. Mierne mi tam chýbalo nejaké zdramatizovanie a väčšia chémia medzi pármi, ale inak to bolo milé.