RECENZIA: S. Jae -Jonesová - Píseň zimy

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: CooBoo
Séria: Wintersong
Diel: #1
Počet strán: 392
Väzba: pevná 
Originálny názov: Winter Song

Anotácia:
Dávej si pozor na skřety a zboží, které prodávají. Liesl celé své dětství poslouchala krásné a tajemné příběhy o Králi skřetů – o nezbedném panovníkovi, který vládne podzemí, o Králi duchů, který ji inspiroval ke skládání hudby. Když ale Liesl vyrostla, musela své sny o králi a skládání hudby nechat stranou a věnovat se praktičtějším věcem. Avšak když zmizí její sestra Käthe, jen Liesl ví, že ji odnesli skřeti, a vydává se do podzemní říše, aby ji zachránila a přivedla zpět. Král podzemí jí sestru vydá pouze pod jistou podmínkou – za jeden život vyžaduje jiný. Aby zimu mohlo vystřídat jaro, musí si do podzemí vždy odvést pannu, a pokud se má Käthe vrátit, musí se pro ni Liesl obětovat. Bez smrti se nemůže svět znovu zrodit, a tak Liesl nabídne králi svou ruku. V podzemní říši Liesl zjistí, že ji král nadále inspiruje a že ho obdivuje. Avšak jak se její hudební talent rozvíjí, Liesl pomalu ztrácí sílu a jako králova nevěsta umírá. Čím blíž si ale s králem jsou, tím horší se zdá jejich rozhodnutí: Obětují svou lásku, anebo nastane konec světa?


Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia.

   
   Píseň zimy už svojim názvom dáva najavo, že je na zimné obdobie v roku ako stvorená. Nie je nič lepšie ako čítať knihu v období, do ktorého je situovaná. Dodáva to čítaniu tú správnu atmosféru, ktorá je pre čitateľa vždy dôležitá.

   Liesl ako malé dievča počúvala príbehy o nebezpečných škriatkoch a zároveň mala s najväčším z nich aj tú česť sa stretnúť. Ba čo viac, ako malé dievča s ním bola až v priateľskom vzťahu. Ako však rástla upustila od svojich spomienok a zároveň sa už rozprávačkami svojej babky neriadila. Zmena nastala dňom, keď sa jej na trhu priplietol do cesty záhadný elegantný muž. Pochopenie nenechalo na seba dlho čakať a Liesl sa dostala do situácie, kde ak chce ochrániť svoju rodinu, musí niečo obetovať. Čo si vyberie a ako to všetko dopadne, to nevie spočiatku ani ona sama. 

   Pieseň zimy už od úplného začiatku navodzuje atmosféru rozprávky. Stavba viet, plynutie deja, ale aj využitie slovných spojení tomu zodpovedá. Rozprávačky o Kráľovi duchov, detské príbehy o zlých škriatkoch a vyobrazovanie dobra a zla sú presne tým, čo vás núti sa príbehu poddať a čakať na rozuzlenie. Predpokladom rozprávky je šťastný koniec, no v prípade príbehu Píseň zimy sa to dá hodnotiť z viacerých uhlov, teda nič nie je iba čiernobiele.  
   Výstavba príbehu je rozdelená na niekoľko častí, kde každá jedna predstavuje inú etapu deja. Rozdelenie chválim, pretože každá časť tvorí ucelenú myšlienku a predovšetkým posun hlavnej postavy vpred. Po prečítaní som ale zostala plná rozporuplných myšlienok. Pripadá mi akoby som čítala dve rôzny knihy a rozdelenie na časti s tým nemá vôbec žiadnu spojitosť. 
   Zatiaľ čo prvá polovica knihy púta pozornosť, druhá polovica monotónne ubieha. Nedokážem si vysvetliť taký veľký zlom v príbehu. V jednu chvíľu príbeh hltám, a onedlho preskakujem celé odstavce a nič mi tým v deji neunikne. Pôsobí to ako keby autorka stratila múzu a viac nevedela ako príbeh využiť. Idea škriatkov mnoho ponúka, pretože sa jedná o niečo, čomu sa spisovatelia zase až tak nevenujú. Tým pádom je možné čitateľovi podať nové príbehy, ktoré ešte nezažil. V tomto ohľade si S. Jae-Jones odo mňa vyslúžila pochvalu. Vytvorila nápaditý svet, zakomponovala tradičné vnímanie škriatkov ale taktiež pridala aj nové prvky, ktoré to celé oživili a pridali na zaujímavosti. Zároveň dala novú podobu aj podsvetiu, ktorého prostrediu mohla venovať o čosi viac pozornosti. Načrtnutý bol, no dotiahnutý do skutočnej podoby bohužiaľ nie, pretože všetko sa odohrávalo len v prostredí "akéhosi paláca" Kráľa duchov. 
   Napredovaniu v deji bránili opisy. Neboli by prekážkou, keby sa venovali opisu sveta a podstatných záležitostí. Bohužiaľ, venovali sa myšlienkam Liesl, jej spomienkam a častokrát nepodstatným záležitostiam, ktoré by sa dali pokojne vynechať a príbehu by to ani náhodou neuškodilo. V prvej polovici mali svoje miesto, no v druhej polovici na mňa pôsobili už len ako prostriedok na naťahovanie deja, aby kniha mala viac strán. Celkovému dojmu to uškodilo. Negatíva sa väčšinou týkajú tej druhej polovice. 
   Nedokážem však byť len negatívna a preto aj to pozitívne (čo sa prevažne týka prvej polovice) musím zmieniť. Plusom je atmosféra, ktorú som už spomínala. Taktiež ale aj vytváranie tajomstiev, záhad či ich odhaľovanie. 

   Pri postavách sa dá vystihnúť aj to pozitívne aj to negatívne. Ohľadom hlavnej postavy Liesl je to opäť rozporuplné. Ako sestra je predovšetkým veľmi skromná a obetavá. Pre svojich súrodencov je ochotná urobiť všetko a možno si to niekedy ani sama neuvedomuje. Druhá stránka Liesl ale bola zvláštna a pre mňa neuveriteľná. Na jednej strane obeta na strane druhej nadávky za obetu. Nenávisť voči niekomu a zároveň ponosy, ako si ju tá osoba neváži. Častokrát si odporovala. 
Kráľ duchov klasická svojim spôsobom sympatická postava. Záhadný podlý muž, ktorý žiada nemožné a pritom sa zabáva. No možno nie je všetko tak, ako to vyzerá. 
Iné postavy dotvárajú príbeh, no niektoré sú jednoducho len preto, aby boli. 

Píseň zimy zaujme na prvý pohľad aj na prvé počutie. Nezvyčajný svet škriatkov a dobra či zla. V prevedení však nastalo niekoľko chybičiek, no inak je to príjemné čítanie.

HODNOTENIE: 3/5

Smiley