štvrtok, 12. októbra 2017

RECENZIA: Michal Škombár - Na rozhraní dvoch svetov

Žáner: sci-fi, fantasy
Vydavateľstvo: Elist
Počet strán: 184
Väzba: paperback

Anotácia:
William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem samotnému autorovi Michalovi Škombárovi. Knižku si môžete zakúpiť TU

Na rozhraní dvoch svetov predstavuje prvú sólovú knihu Michala Škombára, ktorý sa preslávil vďaka svojej debutovej sérii Druhá šanca. Do čítania som sa púšťala s radosťou i zvedavosťou, pretože jednak som vedela, čo od autora môžem očakávať a na druhú stranu som to vôbec netušila, keďže sa jednalo o knihu tvoriacu samostatný príbeh.

Príde mi akoby to bolo len nedávno, čo sa na mňa Michal obrátil so žiadosťou na zrecenzovanie jeho prvej knihy s názvom Druhá šanca. V skutočnosti sú to už tri roky a mňa teší, že som mohla a môžem sledovať vývoj tohto nadaného spisovateľa. 
   Na rozhraní dvoch svetov predstavuje pomerne veľký autorov krok v jeho skúsenostiach. Zatiaľ čo predchádzajúce knihy mali väčší rozmer a hrúbku, pri tejto možno hovoriť skôr o kabelkovom formáte a to aj čo sa týka hrúbky. Čitateľ má k dispozícií 184 strán, pričom platí že menší počet strán knihe nijako neuškodil, priam by som povedala, že veľmi pomohol. Autor ubral na podávaní opisov a začal sa sústrediť skôr na posúvanie príbehu.
   Príbeh sám o sebe sa rozbieha pomalšie, no všetko v ňom čaká na správne načasovanie. Počas čítania možno veľmi pekne sledovať, ako sa autor vyhráva s každou jednou pasážou. Cítiť, ako uvážene čitateľovi podáva informácie a pritom ho necháva na pochybnostiach či v nevedomosti. Za seba môžem povedať, že ma to bavilo sledovať, avšak po istej dobe som zostala nekľudná a začala som sa obávať, keďže som začala pociťovať sklamanie. Keď už som si začala myslieť, že príbeh asi nikam nebude smerovať a že vlastne vôbec neviem, čo by sa mohlo stať, tak sa veci zmenili. Autor zapojil do príbehu akciu, napätie a deju dodal svižnosť. Zrazu mi prestalo záležať na tom, že neviem kde sa príbeh uberá - jednoducho som sa ním nechala unášať. A práve vtedy sa začali veci ujasňovať, začali sa objavovať nové fakty a nastúpil aj záver. Nemôžem povedať, že by som po prečítaní padla na zadok z toho, aké to bolo úžasné. Myšlienka knihy je nápaditá. Ľudia chcú zostať mladí a nie je absolútne vylúčené, že by preto neurobili všetko. Zastavenie stárnutia a nesmrteľnosť - znie to ako sen, no otázkou je, či by sa to pre niektorých ľudí nestalo nočnou morou. Aj tomu sa Michal Škombár venuje v knihe Na rozhraní dvoch svetov. 

Na Michalom štýle písania sa mi vždy páčilo vykreslenie postáv. V príbehu ich zasa nie je kvantum, no tých pár čo sa tam nachádza, si vyslúžili primeranú starostlivosť. V ich osobnosti sú vyjadrené základné hodnoty a to či už dobra alebo zla. Nikdy si nezameníte postavy, pretože ich budete mať jasne identifikované. 
Dôležitými prvkami pri postavách sa stali lojalita, vernosť, oddanosť či zmysel priateľstva. 
   William ako hlavná postava je veľmi sympatický. Vystupuje ako obyčajný človek a jeho správanie a reakcie tomu zodpovedajú. Nie je síce veľmi výrazný, ale čítanie z jeho pohľadu vás nebude nudiť. 

HODNOTENIE: 4/5
Smiley

2 komentáre:

  1. Tohle vypadá moc dobře... Třeba se knihy dočkáme i v češtině... V ní by se mi četla přece jenom trochu lépe...:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vidím že sa celkom zhodneme 8)
    Knižka ma bavila, len som čakala trochu viac opísaný dystopický svet. A záver ma pozitívne šokoval 8D Prvé knihy som nečítala, ťakže neviem porovnať, ale vety tejto knihy ma tiež akoby nútili utekať spolu s hl. postavou 8)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)