streda, 26. júla 2017

RECENZIA: John Boyne - Chlapec v pásikavom pyžame

Žáner: vojnové
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 176
Väzba: paperback
Originálny názov: The Boy in the Striped Pajamas

Anotácia:
Príbehy nevinnosti existujú aj v tej najdesivejšej realite. Toto je príbeh dvoch chlapcov v časoch, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť. Začína sa v Berlíne roku 1942. Jedného dňa sa Bruno vráti zo školy a nájde pobalené všetky veci. Jeho otec dostal nové miesto a rodina sa s ním musí odsťahovať ďaleko na zvláštne miesto, kde nemá čo robiť, kde sa nemá s kým hrať. Kam len oko dovidí sa tiahne plot, ktorý ho oddeľuje od čudných ľudí. Bruno je však prieskumník a nezmieri sa s tým, čo vidí. Pri prieskumných cestách pozdĺž plota stretne chlapca, ktorého život a podmienky sú úplne odlišné od jeho.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei



Chlapec v pásikavom pyžame patrí medzi knihy, ktoré ľuďom už vďaka svojmu názvu a známosti prinášajú zimomriavky na tele. 

   Príbehy obetí druhej svetovej vojny vždy chytia za srdce a donútia premýšľať. V tomto prípade dvojnásobne, keďže čitateľ sleduje osud dieťaťa. Nevinné a nepoškvrnené deti bývali obeťami rovnako ako dospelí. Dôvod? Ideológia. 

Ako je z anotácie známe, Bruno začína žiť nový život na mieste, ktoré je pre dieťa viac ako nudné. Žiadni kamaráti, žiadne dobrodružstvá. Aj napriek tomu ako správny objaviteľ, sa začne potulovať po okolí a skúmať tajomstvo ostnatého plota. Tam sa dostáva do kontaktu s prvým chlapcom v okolí vôbec. Hrať sa spolu nemôžu, pretože ich oddeľuje plot a tak spolu iba hovoria a zdieľajú svoje trápenie, pričom zisťujú svoje rozdiely. 
Zatiaľ čo Bruna hnevá sestra a malichernosti, Šmuela trápi hlad a nezvestnosť blízkych. Tieto rozdiely ich však akoby ešte viac spoja. 


Kniha o Brunovi a Šmuelovi donúti premýšľať nad hlúposťou ideológie. Čím si malé deti, ktoré nikdy nikomu neublížili, zaslúžili týranie a smrť? Tie najnevinnejšie stvorenia, nepoškvrnené a predovšetkým nevedomé. Im boli myšlienky o čistých árijcoch a židoch ukradnuté. Detskými očami nevideli žiadny rozdiel a predovšetkým, tam vlastne ani žiadny rozdiel nie je.
   Príbeh zachytáva niekoľkoročné obdobie. Brunovi pribúdajú roky, no i tak sa objavujú tie isté frázy počas celej knihy. Tie isté myšlienky a tie isté veci. Bruna nezaujíma dejepis, zemepis. Bruna zaujímajú objavy a predovšetkým, chce sa so Šmuelom aspoň raz zahrať ako to deti robia. 
   John Boyne podal príbeh veľmi dobrým spôsobom. Nie je to pohľad ani jedného z chlapcov, ale je to písané v tretej osobe. Vďaka tomu má čitateľ k dispozícií sledovanie každého detailu a viacerých uhlov, čo dotvára finálnu myšlienku tohto diela. 

Chlapec v pásikavom pyžame sa dá dočítať len so slzami na krajíčku. Ku koncu na vás všetká tá hlúposť ideológie dorazí naplno. Nespravodlivosť, neférovosť. Príbeh Bruna je nezabudnuteľný, hrozný a pritom krásny. 

HODNOTENIE: 5/5
Smiley

3 komentáre:

  1. No... mne stačilo vidieť film a mala som dosť (ale myslím to v dobrom).
    Slzy na krajíčku a ešte dlho po dopozeraní taživý pocit na hrudi... preto by som nemala odvahu siahnuť aj po knižke (ale možno raz) :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, to sa ti nečudujem :( Je to veľmi smutný príbeh a predovšetkým emočne ťažký. Ja som film videla veľmi dávno a po rokoch som sa preto dostala aj ku knihe, neľutujem. Ale určite to chce odstup časový :)

      Odstrániť
  2. Knihu som čítala a bola naozaj emočne silná. Ale bohužiaľ aj kruto pravdivá. Na film som zatiaľ odvahu nepozbierala. Určite odporúčam od tohto autora aj knihy Zostaň kde si a potom odíd a Chlapec na vrchole hory. Tiež prekrásne knihy.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)