RECENZIA: V. Stern Fischerová, V. Homolová Tóthová - Mengeleho dievča

Žáner: biografický román
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 368
Väzba: pevná s prebalom

Anotácia:

"Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode".

To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. 
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem kníhkupectu Panta Rhei. 

Priznám sa vám, keď začínam písať recenziu na Mengeleho dievča, sama neviem, kde začať. Príbeh Violy Sternovej nie je len ďalším príbehom v mojej zbierke. Nedal mi len príbeh. Obohatil ma vo viacerých smeroch, ktoré je ťažké popísať a ktoré je miestami až absurdné pochopiť. V tomto momente, keď píšem recenziu, ubehlo už niekoľko týždňov od prečítania a taktiež aj odo dňa, keď pani Viola Sternová opustila tento svet. Keď som sa o tom dozvedela, nabehli mi na tele zimomriavky. Pre pani Violu to však určite bol zaručený pokoj a v istom zmysle aj vykúpenie. 

Mengeleho dievča je biografický román z obdobia druhej svetovej vojny. Nevrhá nás priamo do stredu udalostí, ale opisuje, ako sa vojna pomaly zakrádala do života ľudí. Ako to všetko začalo a ako to predovšetkým vnímali ľudia. Hrôzy sa nediali z ničoho nič, postupne sa znášali na občanov a spočiatku vlastne ani nikto nemohol vedieť, ako sa to celé vyvinie. Vlastne si všetci mysleli, že ide o dočasné opatrenia, ktoré časom odznejú a všetko sa vráti do starých koľají. Opak bol nakoniec pravdou a je ťažké pochopiť, prečo sa ľudstvo vzoprelo proti sebe samému. 
   
Mengeleho dievča je príbeh Violy Sternovej, židovského pôvodu. Jej život čitateľ sleduje od najnevinnejších chvíľ až po tie, pri ktorých behá mráz po chrbte. Nič vám nedá viac autenticity ako pocity osoby, ktorá to prežila na vlastnej koži. Všetko, čo sa človek v škole o vojne naučil alebo čo počúval alebo pozeral v dokumentoch, neprekoná spoveď obete. Práve tá v človeku vyvolá ten pocit absurdnosti. Ako sa niečo také mohlo diať? Prečo? Len na základe ideológie "vycucanej z prsta"? 
   Viola Sternová Fischerová je priam vyjadrením ľudskej nezlomnosti a v každom slove cítiť jej túžbu po živote a predovšetkým slobode. Je v nej vyjadrená veľká sila žiť. 
Názov knihy znie Mengeleho dievča, čo je vcelku presné. V zvrátenom zmysle, vďaka nemu zostala žiť, pretože si ju vybral a neodsúdil ju na osud plynových komôr. Nedokážem posúdiť či bolo lepšie žiť alebo umrieť, no jedno je isté. Violu to nezničilo, práve naopak, každou svojou časťou bojovala o prežitie a verila v niečo lepšie, čo príde. Prekonala nové životné podmienky, na ktoré si musela zvyknúť, pretože bola zrazu nežiadúcou osobou, vyrovnala sa s prvým koncentračným táborom a prekonala aj ďalšie transporty. Aj v tom je ukrytá sila - prežívať a očakávať niečo, čo ani neviete či vôbec príde a či sa toho dožijete. 
Viola bola jednou z mála, ktorej sa tieto zverstvá podarilo prežiť. Zažila veľké muky a to nielen fyzické. Prišla o všetku stabilitu v živote, o svoju rodinu, blízkych, známych. 
   Aj napriek tomu však po skončení vojny začala žiť nový život. Nezatrpkla, nezanevrela na ľudské vzťahy a dokázala si vybudovať nový lepší svet. 

Mengeleho dievča pre mňa predstavuje silnú emočnú jazdu. Nečíta sa ľahko, ani náhodou. Častokrát som nemala odvahu pokračovať v čítaní. A keď som aj pokračovala, sprevádzali ma známe zimomriavky po celom tele a mráz behajúci po chrbte. 

HODNOTENIE: 5/5

Smiley