Žáner: Fantasy, dystopia
Vydavateľstvo: Art Floyd
Počet strán: 280 strán
Väzba: brožovaná väzba
Anotácia:
Dva roky po skaze, ktorá prišla na svet v podobe netvorov - zmutovaných ľudí besniacich po čerstvom mäse, žije dvadsaťjedenročná Cynthia v pivnici pod troskami domu spolu so skupinou preživších. Lenže každým dňom sa čoraz viac ochladzuje a ona si uvedomuje, že sa musia premiestniť, aby prežili. V meste, do ktorého išli hľadať útočisko, sa však všetko skomplikuje a proti jej vôli ju odvezú do Urdisu - budovy, v ktorej by mala byť v bezpečí. Ibaže Cynthii sa postupne podarí preniknúť pod pozlátku tohto naoko bezpečného útočiska a to, čo tam nájde, sa jej ani vonkoncom nepáči. Čoskoro zistí, že sa neoplatí byť nepriateľom Urdisu...
Za poskytnutie výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Auraknihy.sk
Nepriatelia Urdisu. Tak sa volá kniha od našej mladej a začínajúcej autorke Viktórie Drgoncovej. O knihe som prvýkrát počula, až keď sme boli kontaktované internetovým kníhkupectvom Auraknihy.sk a keďže nás kniha zaujala, neváhali sme ani minútu a s radosťou sme sa vrhli na jej čítanie a zrecenzovanie. Našťastie na dodanie titulku sme nemuseli vôbec dlho čakať, pretože po rýchlom jednaní a dohode bola kniha do troch dní u mňa doma.
Ako som sa už určite viackrát vyjadrila vo svojich recenziách, neobľubujem slovenských autorov, česť výnimkám, a som voči nim trošku skeptická a zaujatá. Takže keď som začala čítať Nepriateľov Urdisu, vôbec som nevedela čo môžem očakávať od knihy.
Autorka nás nešetrila a už na prvých stranách nás vtiahla do nebezpečenstva zmutovaných ľudí a až postupne sme sa oboznamovali zo situáciou, prostredím, vedľajšími postavami a našou hlavnou hrdinkou Cynthiou.
Kniha bola veľmi príjemne napísaná na základe čoho sa skvelo čítala. Príbeh je písaný v prvej osobe z pohľadu Cynthie, ktorá nás "sprevádza" celým príbehom a môžeme pozorovať do akých problémov a nebezpečenstiev sa vie dostať. Čo ja osobne veľmi oceňujem je fakt, že v knihe sa nenachádza veľa opisov a zbytočne veľa hluchých miest, ktoré by len zničili dobrý dojem z knihy a z celého príbehu.
Ako som už spomínala, našou hlavnou hrdinkou je Cynhtia, ktorá s určitou skupinou ľudí žije na okraji lesa v pivnici pod troskami niekdajšieho domu. Túto skupinu ľudí tvoria muži, ženy a aj deti a ich spoločnou úlohou je prežiť túto skazu, ktorá trvá už dva roky. Tou skazou sú nakazený ľudia, ktorý sa menia na monštrá, ktoré túžia len a len po ľudskom mäse. Cez deň sa skrývajú pod zemou, pretože slnko by zničilo ich zmutovaný gén a zabilo by ich to, a vychádzajú až po západe slnka.
Cynthiu som si od prvého okamihu obľúbila. Už v úvode knihy môžme zistiť, že sa nejedná o žiadnu "padavku", ktorá sa nevie o seba postarať, práve opak je pravdou. A aj kvôli tomu sa mi kniha páčila ešte viacej, pretože práve takéto hlavne hrdinky ja zbožňujem. Tak ako je napísané v anotácii, uvedomuje si, že ich pobyt v pivnici sa musí čo najskôr ukončiť a nájsť si vhodnejšie miesto na bývanie. A práve tým sa začína všetko komplikovať a zamotávať.
Spočiatku som nechápala názov knihy, ale až keď Cynthia opustí pivnicu a vydá sa hľadať nové miesto na bývanie sa mi to všetko vyjasnilo. V meste stretne Braňa, človeka ktorého poznala ešte pred touto hroznou skazou. A práve Braňo ju odvedie do "základne" Urdis. A tu to ešte len začína byť zaujímave. Dokonca sa dozvie, že Braňo vie kde je jej brat... Nebudem viacej prezrádzať.
V knihe sa nachádzalo dosť vedľajších postáv, takže nebola núdza o nudu, alebo sa nemohlo stať, že by sa príbeh stal monotónnym. Počas čítania sa mi stalo, že som spozorovala nejaké tie malé nezrovnalosti, ako napríklad: Počas noci musia byť ľudia ticho, pretože zmutovaní ľudia majú výborný sluch a mohli by ich začuť, ale na druhej strane ku koncu knihy nastala situácia, keď počas noci postavy po sebe kričali a rozhodli sa, že práve teraz si idú riešiť svoje city a neviem čo všetko... A keď som už načrtla tie city, trošku mi prekážal ľúbostný trojuholník, ktorý v knihe vznikol. Ja osobne ho v knihách nemám rada, pretože mi to príde ako staré klišé, ktorým sa snažia autori spestriť príbeh. Ale to je len môj osobný názor.
V knihe sa nachádzalo dosť vedľajších postáv, takže nebola núdza o nudu, alebo sa nemohlo stať, že by sa príbeh stal monotónnym. Počas čítania sa mi stalo, že som spozorovala nejaké tie malé nezrovnalosti, ako napríklad: Počas noci musia byť ľudia ticho, pretože zmutovaní ľudia majú výborný sluch a mohli by ich začuť, ale na druhej strane ku koncu knihy nastala situácia, keď počas noci postavy po sebe kričali a rozhodli sa, že práve teraz si idú riešiť svoje city a neviem čo všetko... A keď som už načrtla tie city, trošku mi prekážal ľúbostný trojuholník, ktorý v knihe vznikol. Ja osobne ho v knihách nemám rada, pretože mi to príde ako staré klišé, ktorým sa snažia autori spestriť príbeh. Ale to je len môj osobný názor.
A čo dodať na záver? Aj na malinké chybičky, ktoré mi knihe prekážali, môžem knihu odporučiť. Ak máte rady fantasy a dystopické romány, tak určite siahnite po tejto knihe. Myslím, že má čo ponúknuť.
Hodnotenie: 4/5
~N
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)