RECENZIA: Peter Newman - Tulák

Žáner: fantasy

Séria: The Vagrant

Diel: #1

Vydavateľstvo: Host

Počet strán: 375

Väzba: paperback

Originál názov: The Vagrant

Anotácia:

Osamělá pouť němého hrdiny. Strhující debut z originálního temného světa plného démonů a ztroskotaných létajících lodí.
Po více než tisíc let střežili Andělští rytíři Trhlinu, avšak jak generace míjely a žádné nebezpečí se neobjevilo, jejich pozornost ochabovala. Nakonec se nechali ukolébat. Když se jednoho dne z Trhliny vyvalilo mračno démonických stvoření, zastihlo rytíře naprosto nepřipravené. Lidstvo svedlo bitvu a prohrálo. Rytíři padli. Nestárnoucí vůdci se stáhli do mlčenlivého exilu. Lidé žijí v područí démonických vládců. Už není naděje. Je jen Tulák.
Tulák je zničený, zlomený muž: nemá jméno, nemluví. Nese však vzácné břemeno, na němž závisí osud lidstva.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu 

Alterego.sk

Tajomná postava na obálke a pútavá anotácia. Kde sa potom stala chyba? 

Po tomto skonštatovaní asi tušíte, že moja recenzia nebude príliš nadšená. Úprimne som po prečítaní Tuláka ostala veľmi sklamaná. Vlastne moje sklamanie nastúpilo už niekde v strede knihy. Vždy sa ale nájde aj niekoľko pozitívnych vecí. V tomto prípade sa ale na každé pozitívum viaže negatívum. 

V prvom rade oceňujem autorovu snahu vytvoriť nový fantasy/sci-fi svet. Vykročil na to správnou nohou... po čase sa mu však kroky akosi domotali či dokonca zatúlali. Na čitateľa je v jednom momente vychrlené neskutočné množstvo informácií a údajov, ktoré nemá šancu spracovať. A čo je ešte horšie, keď niečo nepostrehnete, tak sa budete neskôr strácať. Všetko na seba nadväzuje. Aby toho nebolo ešte málo, tak sa občas vrátime aj do minulosti prostredníctvom retrospektívy, ktorá už zmetie úplne. 

Od prvej strany sa stretávame so záhadným Tulákom, ktorý s nikým nekomunikuje a schováva pod svojím plášťom malé dieťa. Motív vyvoleného dieťaťa a jeho ochrancu sa síce nevyskytuje v knihe prvýkrát, no na druhú stranu sa z neho dá kvalitne vyťažiť. Tulák sa bohužiaľ niekde zasekol. Dieťa mohlo pre príbeh znamenať veľa, mohlo čitateľa posadiť na zadok od prekvapenia, mohlo knihu zdramatizovať v pravom slova zmysle, mohlo... dalo by sa toho menovať ešte veľa. 
Samotné postavy neboli akosi podrobnejšie spracované. Tulákovým kameňom úrazu sa stalo, že nedokázal rozprávať. Zjavne bolo autorovým cieľom primäť čitateľov, aby si ho obľúbili prostredníctvom činov, ktoré vykoná. Na tom by nebolo nič zlé, no na to by Tulák potreboval viac pozornosti. Vedľajšie postavy síce priniesli spestrenie, ale len krátkodobé. Na mňa pôsobili ako prázdne schránky, ktoré občas niečo poznamenajú. 

Tulák vo mne vyvolal dojem, že autor mal príliš veľa myšlienok, ktoré chcel skĺbiť dokopy. Bez toho, aby sa niektorého nápadu vzdal. V konečnom dôsledku to vôbec nepôsobí dobre. Preexponovanosť srší z každej stránky. Svetlé chvíľky predstavujú práve úseky, v ktorých vystupuje len niekoľko postáv a nedeje sa tam všetko pospájané do jedného klbka. Tieto momenty som si užívala, ale zjavne niekto nechcel, aby som bola spokojná dlho. Pretože keď som už začínala byť spokojná, prišiel na rad opis. Spočiatku sa dal zvládnuť, neskôr sa stal nezáživným, nepútavým až otravným. 
   Dôsledkom všetkého spomínaného bolo, že ma kniha ani nedržala v napätí. Svojimi opismi, prehupovaním sa zo situácie do situácie ma skôr odrádzala. Úprimne mi bolo jedno, ako to celé dopadne, či postavy prežijú alebo aký bude ich osud. 

Moje hodnotenie by som zhrnula asi tým, že niekedy neuškodí vzdať sa jednej z mnoha myšlienok a zjednodušiť to. Niekedy je totižto menej viac. 

HODNOTENIE: 2/5

Smiley