streda, 16. decembra 2015

Knihu? Nie, ďakujem....skúškové (talking)

Ahojte, 

správne čítate. Žiadne knihy! Pre každého knihomoľa je takýto zákaz príšernou mukou. Tragické obdobie v jeho živote. Ale bohužiaľ niekedy nie je iná voľba.

Tak trochu ste si všimli, že na blogu sa nič nedeje. Občas pribudne recenzia, občas pribudne akýsi článok - ale nič nepribúda pravidelne. A to nás na jednu stranu mrzí. Blog sme predsa zakladali z dôvodu, že nás baví sa s vami deliť o naše pocity - lenže kde niet času, tam niet kníh a tam niet ani recenzií a už vôbec niet času na čosi kreatívne.
Jediné knihy, ktoré máme dovolené čítať sú jedine odborné literatúry, matematické a technické príklady a podobne. Častokrát im nerozumieme, nebavia nás - ale darmo, študujeme a je to náš údel. Veríme, že nám to snáď v budúcnosti pomôže a uplatníme svoje vedomosti, na ktorých drieme.


Viete čo je najhoršie na vysokých školách? Že celé zimné prázdniny a tým pádom aj Vianoce prežijete len učením sa na skúšky. Koľkokrát sme s -N nadávali na strednú školu a masy poznámok a učív ... teraz by som si to pokojne zopakovala a keby môžem, idem maturovať za každého, kto by ma o to požiadal - s veľkou radosťou. Neviem, možno to beriem tak tragicky len preto, lebo som na výške prvý semester a je to iné ako stredná. Možno po prvom semestri si poviem, že to nie je také hrozné. Ale teraz? Moje pocity sú plné strachu, stresu, obáv.
Odhliadnuc od skúškového stresu ma však škola baví. Boli síce aj obdobia (hlavne prvé týždne), kedy som si myslela, že to nemá zmysel a že ma to nebaví a že to nechcem ani vlastne študovať. Ale môžem povedať, že tieto nálady prešli a učivá ma dokážu zaujať. A keď niečo baví, tak to ide svižnejšie. Áno, jediný bod úrazu sú tie skúšky.
Život je o tom, že človek má vyskúšať všetko čo chce. Pri niektorých veciach sa spáli, iné mu prídu na osoh. Dôležitá je snaha a dôvod prečo danú vec človek chce. Týmto sa riadim. Pre školu urobím všetko. Aj keď sa to nepodarí, tak môžem mať dušičku na poriadku, pretože viem, že som pre to spravila všetko a nevzdala sa.
Pamätám si, že od mojich 14 rokov som na otázku: Čo by si v budúcnosti chcela robiť?, vždy odpovedala - Právnička. Nezmenilo sa to. Dôvod, prečo po tom stále túžim je, že sa chcem podieľať na spravodlivosti - ale tej ozajstnej spravodlivosti. Ukázať, že nie všetci sa dajú podplatiť a prehovoriť. Možno sú to len naivné predstavy, ale prečo sa nepokúsiť ich uplatniť?

Tento článok veľmi s blogom nesúvisí. Asi som sa potrebovala len vykecať - samota občas ubíja. A veď aj nato tu ten blog predsa je.



Som jediná, alebo máte z vysokej školy aj vy podobné pocity? Venujete sa tomu, čomu chcete? Mali ste aj vy od detstva akýsi sen ohľadom budúcnosti?
_Smiley_

2 komentáre:

  1. Dokud vás škola baví, tak studujte, protože lepší vzdělání = možnost lepšího života v budoucnu. Mě škola přestala bavit už prvním rokem na střední a už nikdy bych se do žádný školy nevrátila. Vzdělávat se můžu sama a jenom v tom, co mě zajímá a baví a ve škole mi vždycky přišlo, že mě nutí znát něco, co mi nikdy k ničemu nebude a dneska můžu říct, že fakt nebylo. Obdivuju vás vysokoškoláky, že máte to odhodlání a dokážete se donutit fungovat v tom školním martýriu. Já bych to nedala, jsem až moc zvyklá dělat si co chci a co nechci prostě odsouvám na druhou kolej...To bych asi brzo dostudovala:) Ať se vám daří!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A tak sú dni, kedy nemám o tú školu záujem. Keď prednášajúci boli fakt drsní a pekne nám naložili, ale to potom prejde a ide to... Uvidí sa na skúškovom :))
      Ale chápem, pre niektorých ľudí proste škola nie je, nájdu sa v niečom inom.
      Ďakujeme!!! :)

      Odstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)