utorok 7. júla 2015

RECENZIA: Egor Indiani: Rauš

Žáner: dráma
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Počet strán: 224
Väzba: Paperback

Anotácia:
V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli...


Za poskynutiu výtlačku ďakujem vydavateľstvu MarenčinPT



Už samotný názov je pre knihu príznačný, pretože celý príbeh sa nachádzate v jednom veľkom opojení drog, alkoholu a sexu, teda v RAUŠI.
Kniha vyobrazuje problémy dnešnej doby, kde ľudia padajú až k zemi, pretože jednoducho túto dobu nevedia pochopiť a nevedia sa s ňou zžiť. 
Hneď na prvej strane je čitateľ vtiahnutý do života Vlada Valasa, ktorý so svojími priateľmi opäť vymetá bary. Ihneď ste zavalení niekoľkými postavami a ich predstavením. Kto je koho kamarát, kto je najväčší debil.. tiež sa zaoberá náckami, ktorých sa každý bojí. 
Už po prvej kapitole je načrtnutá zápletka a pre čitateľa je ťažké odhadnúť, ako sa rozhodne hlavná postava konať. Na jednu stranu vystupuje ako veľký suverén, no vzápätí nato, sa zdá, že jeho myšlienky nie sú až tak utriedené a sám nevie, ako čeliť veľkým problémom. Bojí sa ich riešiť a preto pred nimi uteká. Ako napríklad, keď zmláti nácka Maťka. Ten ani nevie, ako útočník vyzerá, ale Vlado sa bojí, že to náhodou zistí a tak odchádza preč z mesta.
Medzi riadkami možno nájsť mnoho odkazov na súčasnosť. Priblížený je hlavne život mládeže, ktorá stráca zábrany. Skúša nové veci, aby nadobudla skúsenosti a zážitky. Najlepšie to vidieť hneď v úvode, kde Valasova priateľka Natality pod vplyvom trávy a bohviečoho ešte stráca zábrany, správa sa ako najlacnejšia prostitútka a keď to bohužial niekto využije, čo mimochodom nie je také prekvapivé, už je zle. Neviem, či bolo zámerom autora, aby ju čitateľ ľútoval, no mne sa to nepodarilo, pretože si za to mohla sama. Stupidita nemá hraníc. 

Autor si pre svoju tvorbu vybral štýl písania pozostávajúci z krátkych jednoduchých viet a aby čitateľa viac zaujal plno využíva slang. Osobne sa mi tento štýl písania páčil, aj keď niekedy som sa pozastavila nad zvláštnou stavbou viet. Iné problémy počas čítania som nemala, čítanie ubieha neuveriteľne rýchlo. 
Problém som mala s hlavnou postavou. Síce je flegmatik a také postavy mám v určitých knihách rada, ale tu som sa s tým nestotožnila. Jeho nezaujímanie sa a utiekanie k drogám, keď rieši podľa mňa nepodstatné veci, mi vadilo. Zblúdilá troska. 
Zaujal ma zvláštny výber mien: Maxon, Natality... to sú netradičné mená. 

V anotácii sa píše, že ide o temnú paródiu, no žiadne prvky paródie som nepostrehla. Vraví sa, že na každú knihu treba dospieť a ja si myslím, že som na túto asi nedospela. :D Pretože mi to celé jednoducho nedáva zmysel a nezanechalo to vo mne žiadnu stopu. Nie som súčasťou experimentujúcej mládeže, preto je mi to zjavne celé cudzie. 

HODNOTENIE: 3/5

  

7 komentárov:

  1. Rovnaký názor na knihu som mala aj ja :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak toto naozaj vyzerá veľmi dobre. A k tej paródii, nemohla to byť s tou dnešnou mládežou, ako si spomínala? Možno trochu nafúknuté, ako v krivom zrkadle? Každopádne sa po knihe poobzerám. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi máš pravdu. Tá paródia môže mať niečo spoločné s tou mládežou. Som sa nad tým, tak nezamýšľala. :) Skús, budem zvedavá na tvoj názor, ak sa ku knihe dostaneš. :)

      Odstrániť
  3. Krásná recenze :) Kniha vypadá zajímavě, číst příběhu feťáků je pro mě docela náročné. Člověk cítí odpor, místy lítost, ale ty lidi si za to prostě můžou sami. Těžko říct, jestli by se mi to četlo dobře nebo jestli bych dopadla jako Ty :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne :3
      Veru veru, človek cíti odpor, ale aj ľútosť. No vo väčšine prípadov si za to ľudia môžu sami a komu niet rady, tomu niet pomoci. :) Bohvie, možno by si pointu knižky pochopila lepšie ako ja. :D

      Odstrániť
  4. Kniha nevypadá špatně, ale po přečtení recenze soudím, že by to nejspíš nebylo čtení zrovna pro mě :) Nemám ráda slang, raději mám květnatější věty a celkově nevím nevím :D Ale moc pěkně napsaná recenze, umím si docela dobře představit, co bych mohla při čtení od knihy čekat ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pokiaľ je autor Váš kamarát, pri čítaní si predstavujete, ako Vám tento príbeh rozpráva jedným dychom, stojac pri bare v jednej z nespočetných pražských hlučných undergroundových kaviarní, zatiaľ čo Vy mlčky upíjate z ďalšieho drinku. Pre mňa je to malou devízou.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)