RECENZIA: Schwiecker, Tsokos - 7. svedkyňa

Žáner: krimi román

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 336
Väzba: pevná väzba s oriezkou

Anotácia:

Kriminálny román z berlínskeho justičného prostredia — inšpirovaný skutočnými udalosťami

Bežné nedeľné ráno sa v okamihu zmení na nočnú moru. Nikolas Nölting, nenápadný štátny zamestnanec a milujúci otec, odchádza z domu, zamáva dcérke a vyberie sa do pekárne. Tam však z ničoho nič vytiahne zbraň a bez varovania začne strieľať. Jeden človek zomrie, dvaja sú zranení. Nikolas mlčí — o motíve, pocitoch, o všetkom.

Obhajca Rocco Eberhardt stojí pred záhadou. Prečo  obyčajný muž spáchal takýto zločin? Pátranie sa dostáva do slepej uličky,  až kým súdny znalec Dr. Justus Jarmer neurobí šokujúci objav. Dvojica vyšetrovateľov sa ocitá uprostred siete korupcie, prania špinavých peňazí a nebezpečnej klanovej kriminality, ktorá siaha hlbšie, než si dokázali predstaviť. Ale v berlínskom podsvetí má zvedavosť svoju cenu — a tá môže byť fatálna.

Siedma svedkyňa je prvou časťou pútavej kriminálnej série z berlínskeho právnickeho prostredia. Autori Florian Schwiecker, bývalý trestný právnik, a uznávaný súdny lekár Michael Tsokos prinášajú napínavý a autentický pohľad do zákulisia práva a forenzných vied — a odhaľujú temné zákutia ľudskej psychiky.

Pre fanúšikov temných, vysoko reálnych justičných trilerov.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

7. svedkyňa je prvý diel kriminálnej série a som pomerne smutná, že to bude zo série asi aj jediná časť, ktorá sa ku mne dostane. Akože námet knihy je perfektný, páchateľ vojde do pekárne, kde zabíja a zraní aj niekoľko osôb. Tento páchateľ nemieni o svojom skutku povedať ani slovo a vtedy vstupuje do drámy obhajca Rocco. Z načrtnutia dejovej linky som mala radosť, lenže spôsob akým sa autori rozhodli príbeh rozvíjať mi nie tak úplne sadol. Akoby cestou stratili potenciál tohto príbehu.

Autori jednoducho príbeh rozprávajú tak ako je. Nie sú tu žiadne napäté momenty, ktoré sa vyriešia až o niekoľko kapitol neskôr a prinesú tak do príbehu napätie a prekvapenia. To tu proste nenájdete. Dejová linka odkrýva všetko chronologicky na rovinu až je to neuveriteľne monotónne, rovnako tak aj postavy. Hádam sa mi ešte nestalo, aby si ma aspoň jedna postava nezískala, ale tu tomu tak bolo. Žiadna z postáv proste pre mňa nemala dušu. 

Po čase čítanie už nebolo ani pútavé, nakoľko záver som si vedela hravo domyslieť. Vlastne som ani nemusela veľmi zapojiť rozum, pretože autori sa ani vyvrcholenie nesnažili priveľmi zamaskovať či zdramatizovať.

Ja nehovorím, pokus o napätie či maličké zamotávania príbehu by tu aj bol, ale väčšina z nich zostala akási nedoriešená. Závažné situácie sa vyriešia lusknutím prsta a v komplexnom pohľade na nich vlastne akoby ani nezáležalo. Príde mi, že autori sa nie vždy zosúladili a tak vznikli v príbehu medzery.

Až sa cítim previnilo, aká som k 7. svedkyni prísna, no úprimnosť mi nedovolí inak. Možno pre niekoho, kto takýto žáner nečíta často a nečaká niečo veľké či zamotané je to ideálna voľba. Vďaka krátkym kapitolám sa to číta ľahko a rýchlo, dá sa pri tom oddýchnuť. Ale ak chcete potrápiť hlavu, toto nebude tak úplne pre vás. 

@terezickka

RECENZIA: Sarah A. Parker - Spev zlomeného mesiaca

Žáner: romantasy, fantasy, romanca

Séria: Moonfall

Diel: #1

Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 592

Väzba: hardback s oriezkou

Anotácia:

Raeve pracuje ako asasínka pre skupinu rebelov Fíur du Ath, kde má jednoduchú úlohu – počúvať príkazy a nedať sa chytiť. Keď si Koruna najme vychýreného lovca odmien, aby zajal vzbúrencov, v pätách sa jej ocitne nebezpečný nepriateľ odhodlaný zničiť všetko, čo kedy milovala. Raeve sa tak dostane do rúk Cechu šľachticov, mocných elementálov, ktorí ovládajú najmenej dva živly a ktorí z nej chcú urobiť exemplárny príklad. Zdá sa, že vyslobodiť ju môže už len smrť.

Dračieho jazdca Kaana Vaegora zlomila strata jeho milovanej. Zaslepený žiaľom odťal hlavu kráľovi a sám si nasadil jeho korunu. Ani to však nepomohlo utíšiť jeho bolesť a ostala mu iba posledná nádej. Neúnavné pátranie po úlomkoch padnutého mesiaca ho privádza do hlbín mesta Gore, do obávanej väznice, kde narazí na zajatú Raeve.

Len spoločnými silami dokážu získať to, po čom túžia, aj keď na ceste za pomstou a vykúpením na nich čakajú pravdy, ktoré môžu otriasť nimi aj všetkým, čo o svojom svete doposiaľ vedeli.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Spev zlomeného mesiaca je tak trošku spevom môjho zlomeného srdca. Vidieť takýto vizuálny masterpiece a vo finále zistiť, že anotáciou sa vlastne vyrozprávala celá dejová linka, no to zabolelo.

Autorka v úvode ponúka prehľad pojmov, bytostí, postáv a vysvetlivky ohľadom plynutia času, čo chválim, nakoľko zapamätať si pri niektorých fantasy všetko naraz je nemožné. Tu som sa k tomu mohla pekne vrátiť a vyriešiť si ihneď akúkoľvek nezrovnalosť. Tento úvod vo mne celkovo evokoval pocit, že si autorka dala zjavne záležať na worldbuildingu a mám sa na čo tešiť. Lenže všetko zostalo len pri akomsi náznaku čohosi. Jasné, v tomto svete existujú draci, sú tu nejaké kráľovstvá, rôzne kúty zeme, mágia, no autorka sa do ničoho hlbšie neponorila. Kaan so svojim drakom pôsobia impozantne a cítiť medzi nimi silné puto, ale ako to medzi jazdcom a drakom vlastne funguje? To nám autorka neprezradila. Medzi kráľovstvami je to napäté, to som pochopila, ale prečo? Opäť bez odpovedí. 

V podstate všetko na čo som bola zvedavá zatieňovali neustále hádky medzi Raeve a Kaanom. Milujem tróp "enemies to lovers", ale tu je to mierne nasilu ba až otravné. Raeve strieda svoje rozhodnutia v stotine sekundy. Raz chce Kaana zabiť, o sekundu na to s ním chce skočiť do postele a znovu zabiť a tak stále dokola. A to sa vlastne týka všetkých jej rozhodnutí. Keďže sa príbeh zamieriava len na nich dvoch, tak je to po čase až monotónne a nič také prevratné sa v knihe vzhľadom na jej hrúbku nedeje. 

Spevu dávam plusové bodíky za bohužiaľ len náčrt fantasy sveta, terminológii a že autorka vytvorila postavám aj vlastný jazyk. Bavili ma aj niektoré akčné či bojové momenty, v ktorých postavy poukázali na svoje charakterové črty. 

Svetlé chvíľky priniesol záver, v ktorom prišli na radu aj nejaké prekvapenia, odhalenia a načrtnutia pre pokračovania. 

@terezickka

RECENZIA: Vi Keeland - Čo sa stane pri jazere

Žáner: romantika
Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 344

Väzba: pevná 

Anotácia:

Aj z protivného suseda sa môže vykľuť ten pravý.

Život sa mi nečakane zvrtol, a tak som sa rozhodla na čas opustiť New York. Vybrala som sa do otcovho rodného mestečka Laurel Lake, ktoré sa pýši titulom najpriateľskejšieho mesta. Oddych v príjemnej atmosfére som potrebovala ako soľ. Žiaľ, až také vrúcne privítanie ma nečakalo.

Hneď po príchode som natrafila na Foxa Cassidyho, atraktívneho, no protivného suseda, ktorý mi namiesto pozdravu iba čosi odvrkol. Uznávam, v tej chvíli som držala v ruke jeho poštovú schránku, trošku zdemolovanú, keďže som ju vytiahla spod kolesa svojho auta. A bez jeho pomoci by som sa nedostala do domu, v ktorom som mala bývať, pretože kľúč od vchodových dverí sa mi zlomil v zámke. Skrátka, prikvitla som vo veľkom štýle! Ale uznajte, až taký nevrlý byť nemusel.

Časom som si všimla, že sa na mňa občas pozrie aj inak, než len nevraživo. Do Laurel Lake som však utiekla pred problémami, nie si vyrábať nové. A keby som sa zaplietla s mužom, ako je Fox, priam by som si koledovala o malér. Ibaže tento rok mi dal naozaj zabrať. Tak prečo by som sa v lete trocha nezabavila? Napokon, čo sa stane pri jazere, to pri ňom aj ostane.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. 

Vi je moja slabosť, takže bolo jasné, že sa pustím aj do tejto novinky. Autorka má knihy vydarené a potom knihy, ktoré ma síce nesklamú, ale zároveň ani extrémne nenadchnú. Čo sa stane pri jazere je presne takouto strednou cestou. 

Josie po rozchode hľadá útočisko v Laurel Lake. Ihneď po príchode ju sprevádza smola, nakoľko zdemoluje susedovu schránku a jej dom je kúsok od rozpadu. Fox je spočiatku naozaj nepríjemný sused, no všetko potrebuje svoj čas.

Čo sa stane pri jazere sa číta samo. Ľahký romantický príbeh dvoch ľudí, ktorí sa nájdu v tom správnom čase a hľadajú si k sebe cestu. Fox aj Josie boli sympatickou dvojkou, ktorej zbližovanie som si celkom užívala. Bavilo ma ich hašterenie, doberanie a rôzne úsmevné situácie, do ktorých sa dostávali. Nemôžem ale povedať, že by to medzi nimi stále iskrilo, boli tu momenty, kedy tomu chýbalo čaro. Celkovo na mňa táto kniha pôsobila až príliš jednoducho, nepripútala som sa ani k postavám či príbehu.  

Pri oboch postavách boli načrtnuté nejaké boliestky z minulosti či aj prítomnosti. Foxova minulosť bola spracovaná o čosi detailnejšie, no aj napriek tomu mi to akosi nestačilo. Josie sa zase trápila s prítomnosťou a tam to bolo tiež len povrchne spracované. Tentokrát mi to teda neulahodilo a bola som mierne sklamaná, že sa v tom autorka trošku hlbšie neporýpala. 

Táto kniha sa hodí presne na letné obdobie. Viem si predstaviť ľahnúť si s ňou niekde na pláži, vypnúť hlavu a nechať sa unášať príbehom Josie a Foxa. 

@terezickka

RECENZIA: Chloe Walsh - Zaskóruj 13

Žáner: young adult
Vydavateľstvo: Yoli

Séria: Boys of Tommen

Diel: #2
Počet strán: 808
Väzba: paperback s oriezkou

Anotácia:

Johnny Kavanagh si po ďalšom hrozivom zranení možno už nikdy neoblečie dres s číslom trinásť. Stratený a neistý zúfalo hľadá útechu a zameriava svoju pozornosť na rozlúštenie záhady okolo dievčaťa s modrými očami, na ktoré nedokáže prestať myslieť.

Shannon Lynchová nemala nikdy problém udržať tajomstvo. Narodila sa do sveta, ktorý si to priam vyžaduje. Po traumatickom zážitku z Dublinu sa teraz zúfalo snaží ochrániť mladších bratov. Nanešťastie vie, že démoni a zlí muži neexistujú len v strašidelných rozprávkach – sú aj v jej svete. Ocitá sa však v konflikte, ktorý nedokáže vyhrať. Zbitá a zlomená sa sotva drží pri živote, kým sa jej budúcnosť rozpadá pred očami.

Pomôcť jej znovu sa nadýchnuť a vyčarovať úsmev na tvári dokáže len jediný chlapec. Ten, ktorý jej ukradol srdce. Lenže odhalenie tajomstiev a rozjatrenie starých rán môžu navždy zmeniť ich životy. Bude láska Johnnyho a Shannon dostatočne silná?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Vážení, našiel sa (akoby povedala @kniznaromanticka) masterpiece v žánri YA. 

Zaskóruj 13 začína presne tam, kde sa Rozohraj 13 skončila. Ani po ročnom čakaní som nezabudla na silné emócie zo záveru a tak som do príbehu vkĺzla bez akýchkoľvek ťažkostí. Príbeh sčasti vrcholí už v úvode a prináša pekne dusnú a napätú atmosféru, za ktorú si autorka zaslúži obrovskú pochvalu. Zvládnuť tak ťažké témy a podať ich tak dôveryhodne, to si vyžaduje jednak cit ale aj talent. Emočne som sa teda rúcala od prvej strany a to som ešte nevedela, ako ma kniha roztrhá na franforce. 

Ja vlastne ani neviem, kde pri tejto knihe začať, pretože jej NEMÁM ČO VYTKNÚŤ. Hĺbka tohto príbehu je nekonečná a zanecháva tak silné pocity, že sa na príbeh Shannon a Johnnyho nedá zabudnúť. Žiadna prechádzka ružovou záhradou, autorka verejne hlása, k čomu môže viesť zanedbávanie a prehliadanie problémov v domácnostiach, silný tlak na vyhliadky do budúcnosti a mnohé iné. Nebolo to ľahké čítanie, no a práve preto som stále mala nádej, že musia prísť aj svetlé chvíľky. Tie síce prichádzali nenápadne, no zanechávali obrovský dojem.

Nepovedala by som, že sa ešte dokážem zamilovať do tínedžerského protagonistu a bum - Johnny Kavangh. Je to ten najmilší chlapec pod slnkom, ktorý má srdce na správnom mieste a aj keď bojuje so svojimi démonmi, tak si vždy nájde čas na ľudí, ktorí sú pre neho dôležití. Nie je to anjelik, má v sebe kúsok rebela, no svoju aroganciu či drzosť ukazuje v tých správnych momentoch. .... a ten jeho ochranársky mód pri Shannon totálne žeriem! 

Uch a Shannon - ukážte mi silnejšiu hlavnú postavu! Toto dievča je takmer nezlomné, pre ktorý má môj obdiv a jej prekonávanie prekážok či život lámu srdce. 

Chloe Walsh však nebodovala len hlavnými postavami. Musím zdôrazniť, že úplne každá jedna postava mala v tomto príbehu svoje miesto, svoj príbeh, ovplyvňovala dianie a vytvárala malé dejové linky, ktoré nielenže dej dopĺňali ale ho aj spestrovali a rozširovali. Či už to bola Shannonina rodina alebo Johnnyho kamaráti (áno, prosím si viac Gibbsieho). Nešlo teda len o akési postavy ale o poriadné charaktery, pri ktorých som zvedavá, čo ponúknu v ďalších dieloch série.   

Pri tejto knihe som tušila čo ma čaká a že to nebude len tak, no aj tak ma to zničilo. Aj dlho po prečítaní som na ňu stále myslela a aj keď mi bolo smutno, že sa s postavami lúčim, tak som bola zároveň vďačná za to, ako to celé dopadlo. Spomínať na tento príbeh budem asi vždy so slzami v očiach.

@terezickka

RECENZIA: Lucy Foleyová - Polnočná hostina

Žáner: krimi, triler

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 320
Väzba: tvrdá s prebalom

Anotácia:

Lži. Tajomstvá. Vražda. A slnovrat, ktorý už nikdy nebude rovnaký.

Vitajte na oslave otvorenia luxusného vidieckeho panstva, kde sa starí priatelia a nepriatelia stretávajú pod horúcim slnkom letného slnovratu. Hostia si užívajú jedinečnú atmosféru, všetko sa však zmení v okamihu, keď sa nájde telo.

Na povrch vyjde pätnásťročné tajomstvo a celé podujatie sa zrazu ocitne v tieni minulosti. Kto stojí za vraždou a čo sa odohralo v prastarom lese za areálom? Odhaľte pravdu skôr, než vás minulosť stiahne do svojej temnoty.

Ak máte radi napínavé príbehy s dávkou záhad a psychologických hier, triler Polnočná hostina od autorky bestsellera Zoznam hostí vám ponúkne nezabudnuteľný zážitok.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Od Lucy Foley sa mi zatiaľ páčila každá jedna kniha a tak Polnočná hostina bola tak trošku stávkou na istotu. Otváračku luxusného sídla naruší objav mŕtvoly a a všetko sa začína zamotávať. 

Polnočná hostina sa mi od prvých strán ľahko čítala a veľmi obľubujem autorkin štýl písania. Krátke kapitoly a striedajúce sa pohľady rozprávania posúvajú príbeh svižne dopredu a vždy vytvoria situácie, pri ktorých sa vynára hned niekoľko otáznikov. Každou prečítanou stránkou moja zvedavosť rástla a kniha si ma tak obtočila okolo prsta. Udalosti v príbehu nenasledujú vždy chronologicky, čo podľa mňa vytváralo tú správnu napätú atmosféru s kopou neznámych. Časť príbehu je tvorená aj denníkovými zápiskami, ktoré vytrhávali z monotónnosti, no niekedy na mňa pôsobili zmätočne. Nebola v nich oddelená priama reč a celé pokope to bol taký menší chaos, pri ktorom som sa nevedela sústrediť a ktorý sa mi ťažšie čítal. 

Príbeh je tak trošku predvídateľný a ak už máte čo to od autorky načítané, tak niektoré veci možno odhalíte vopred. Mne to napríklad ale naozaj nevadilo, pretože som oceňovala pútavosť, celkový námet a aj dejové zvraty. Užila som si tajomstvá všetkých zainteresovaných spolu s výstavbou dejovej linky. 

V Polnočnej hostine vystupuje väčšie množstvo postáv s rôznymi charaktermi. Každá ukrýva nejakých tých kostlivcov v skrini a čím je človek bližšie k záveru, tým lepšie je možné spoznať ich pravú tvár. Mnohé z týchto postáv hrajú rôzne psychologické hry a tak je táto kniha veru aj psychologickým trilerom. Obsahuje akciu, napätie, zvraty a práve postavy pre mňa túto knihu pozdvihli na vyšší level. 

@terezickka