RECENZIA - Abigail Owen - Hry bohov

Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Ikar

Séria: The Games Gods Play

Diel: #1
Počet strán: 512
Väzba: tvrdá väzba s oriezkou

Anotácia:

Lyra Keresová nikdy nebola u bohov obľúbená. Ako malú ju rodičia ponúkli Rádu zlodejov, aby zaplatili dlhy. Odvtedy nad jej hlavou visí kliatba, ktorú na ňu uvrhol samotný Zeus. Lyra celý život dúfala, že ak nebude vyčnievať, rozmarní bohovia z Olympu si ju nevšimnú. Nebolo to vôbec ľahké, ale zvládla to, prežila. Jedného dňa však narazí na toho najnebezpečnejšieho z nich – Háda.

Po prvý raz sa nemilosrdný kráľ podsvetia rozhodol zúčastniť turnaja, ktorého víťaz zasadne na Olymp a bude vládnuť nasledovné storočie. No namiesto toho, aby si bohovia vybojovali vlastné bitky, vyberajú si svojich smrteľných zástupcov. Prečo si Hádes zvolil práve Lyru, ktorá nie je ničím výnimočná okrem svojho sarkazmu a kliatby? A prečo sa jej srdce rozochveje zakaždým, keď povie, že mu patrí? Lyra netuší, či je pre Háda len pešiakom, návnadou, alebo čímsi iným. S istotou však vie, že Hádes hrá podľa vlastných pravidiel. A že smrť nakoniec vždy vyhrá... za každú cenu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Grécka mytológia, bohovia, nebezpečné hry o prežitie? Sem s tým!

Hry bohov si ma získali už v úvode. Lyra ako obyčajná hrdinka z ľudu, Hádes so správnou temnou aurou okolo seba. Už ich prvé stretnutie v sebe malo ten správny náboj, ktorý sľuboval plnohodnotnú chémiu.

Viem, že niektorí ju milujú a niektorí až tak zase nie. Ja ju milujem a to z viacerých dôvodov.

Hry Bohov sú plné akcie, politických hier s intrigami ale aj romantickej zápletky. Bohovia vytvorili nebezpečné Skúšky ohňom, v ktorých bojujú ich šampióni. Jednotlivé úlohy boli nápadité, sedeli k jednotlivým bohom a boli rovnako zákerné ako oni. Malo to svoje napätie, veľa akcie, aj keď pri niektorých som sa trošku nudila. Skúšky sú síce veľkou časťou príbehu ale to čo sa deje mimo nich je ešte zaujímavejšie a autorka ma skutočnou zápletkou navnadila na pokračovanie.

 

Lyra s Hádesom boli jasní od začiatku a ani ich pseudo rozpory nehrali rolu. Od začiatku to medzi nimi iskrilo a užívala som si tú chémiu, ktorú medzi sebou mali. Hádes neodkrýva úmysly ihneď takže s ním to bolo také na vážkach či mu veriť alebo nie, a práve to ma na ňom bavilo. Lyra mala na hry až moc dobrú povahu, takže mi bola celkom sympatická, aj keď niekedy si neodpustila chovanie typickej hrdinky, ktorá nikoho nepočúva, robí unáhlené závery, a dostáva sa do zbytočných problémov, za čo by som jej vykrútila krk. 

Knihe nemám čo toľko vytknúť. Možno by som niekde privítala viac napätia, viac detailov a menej rozťahaných miest, ale zase to nebol nejaký veľký kameň úrazu, že by mi to skazilo dojem. Celkovo som si to vlastne veľmi užívala. Zápletka, postavy, skúšky a domáci miláčik Kerberos - už len kvôli nemu by som rada prebývala v Podsvetí. :D 

@terezickka