RECENZIA: Evie Woodsová - Stratené kníhkupectvo

Žáner: beletria

Vydavateľstvo: Tatran

Počet strán: 384
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

V tichej dublinskej uličke čaká na objavenie dávno stratené kníhkupectvo…

Opaline, Martha a Henry pridlho hrali vo vlastnom živote vedľajšie postavy. Navzájom sa nepoznajú, ale všetkých troch zaujme a očarí tajomné miznúce a opäť sa objavujúce kníhkupectvo. Zistia, že ich životy sú rovnako neobyčajné ako príbehy postáv v obľúbených knihách. Odhalia tajomstvá ukryté v zaprášených poličkách a tie ich prenesú do zázračného sveta… kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Opaline, mladú ženu zo začiatku 20. storočia, zavedie útek pred núteným sobášom až do zaprášeného obchodíka v Írsku. Martha uniká pred agresívnym manželom a skončí ako pomocnica v domácnosti u svojráznej pani Bowdenovej. Skutočnosť, že v jej pivničnej izbičke vyrastá zo stien strom a na jeho konároch sa objavujú poličky s knihami, je už len nepodstatný detail. A doktorand Henry sa túži presadiť v literárnom svete a objaviť stratený a nikdy nevydaný druhý román Emily Brontëovej. Pátranie ho privedie k domu pani Bowdenovej.

Pôvabný román Evie Woodsovej nenásilne balansuje na hrane reality a fantázie, kombinuje prvky zo žánrov historickej fikcie, ľúbostného románu a magického realizmu a pridáva aj štipku humoru. Stratené kníhkupectvo oslavuje nielen úžasnú moc kníh zmeniť naše životy, ale aj pocit zázračna, ktorý v nás prebúdzajú, lebo nám pripomínajú, že možné je všetko.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Ako zarytého knihomoľa ma téma záhadne strateného kníhkupectva veľmi zaujala. Tešila som sa na príbeh balansujúci na hrane reality a fantázie, ako je to uvedené aj v samotnej anotácii. Aj po niekoľkých kapitolách som mala stále nádej, že ma kniha okúzli, no niekde v štvrtine som hádam aj prestala dúfať. Dejová linka totiž pomaly ale isto beží do monotónnosti. 

Musím povedať, že tento príbeh má skutočne potenciál, ale niekde v priebehu knihy sa vytratí. Kameňom úrazu Strateného kníhkupectva sa podľa mňa stala práve spomínaná kombinácia fantasy žánru s realitou. Každá z týchto zložiek by mohla stáť osamote a možno by príbeh vyzeral inak, dokopy to však vôbec nefunguje. Fantasy linka je až moc skromná a bez hlbších vysvetlení či prepojení, a realita je miestami kvôli fantasy prvkom nelogická. 

K dispozícií sú tri pohľady rozprávania a najviac som podľahla životnému príbehu Opaline odohrávajúci sa vo vojnovom období, ktorý vo mne vzbudzoval zvedavosť a sympatie. Henryho pohľad ma nezasiahol a čo sa týka Marthy, tak u nej to stroskotalo na plnej čiare. Z tejto postavy sa autorka rozhodla urobiť až absurdne hlúpu postavu, pri ktorej som naozaj netušila či tú hlúposť hrá alebo taká hlúpa naozaj je. 

Autorkin štýl písania sám o sebe je pomerne sympatický. Bavilo ma pátranie po nevydanom stratenom románe Emily Bronteovej, súcitila som s Opaline a priala som si prísť na kĺb stratenému kníhkupectvu. Toto všetko držalo moju pozornosť, no rozuzlenie som si predstavovala inak. Stratené kníhkpectvo je pre mňa vyjadrením premárneného potenciálu. 

@terezickka