Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 440
Väzba: pevná väzba s prebalom
Anotácia:
Dojímavý príbeh o veľkej láske, zlomenom srdci, ale predovšetkým o nádeji od autorky celosvetovo úspešnej série Sedem sestier, Lucindy Rileyovej.
Koncertná klaviristka Júlia prežila väčšinu detstva vo Whartonskom parku, v skleníku starého otca, pestovaním exotických orchideí. Keď sa po rokoch snaží vyrovnať s tragédiou, ktorá ju postihla, vracia sa na toto čarovné miesto, aby našla vytúžený pokoj.
Stretnutie so súčasným lordom bojujúcim o záchranu panstva a objavenie denníka starého otca zavedie Júliu späť do 40. rokov minulého storočia. Dozvedá sa pravdu o ľúbostnom romániku, ktorý pred desiatkami rokov takmer zničil celé panstvo. Jej stará matka Elsie takmer celý život skrývala tajomstvo Crawfordovcov, tak ako to sľúbila svojmu manželovi Billovi, no teraz nadišiel čas, aby pravda vyšla najavo…
Dej románu sa striedavo odohráva v typickom prostredí anglického šľachtického sídla a v horúcom Thajsku počas druhej svetovej vojny. Čierna orchidea je krásny, romantický a dojímavý príbeh, plný zvratov, vášne, klamstiev, ale aj lásky a vykúpenia.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Ako je pri Lucinde zvykom, Čierna orchidea sa odohráva v dvoch časových linkách - v súčasnej a historickej. Obe na seba nadväzujú a postupne odkrývajú tajomstvá i nové zistenia o hlavných protagonistoch.
Pri tejto knihe som si asi prvýkrát viac obľúbila linku súčasnosti ako tú historickú. Historická linka bola síce pútavá, no vo svojom výsledku sa v nej našlo niekoľko hluchých či zanedbaných miest, ktoré narušili môj záujem a tak mi predĺžili čítanie. Zato v súčasnej linke som fandila Julii v jej ceste zotavovania po tragických udalostiach.
Príbeh sa číta s ľahkosťou, ale to ma pri Lucinde už vôbec neprekvapuje. Opisy scenérie dokážu vyvolať dojem, akoby ste sa na danom mieste skutočne nachádzali a stačia na to naozaj primerané opisy, čo oceňujem, nakoľko nie som zástanca siahodlhých litánií. Dejové linky sa v správnych momentoch prepájajú a vyvolávajú priestor pre odhadnutie záveru. Udržujú pozornosť a niekedy poháňajú zvedavosť.
V Čiernej orchidei vystupuje široká škála charakterov. Niektoré sympatickejšie iné ani moc nie. Úprimne, tých sympatických je tu málo. Julia ako hlavná postava mala svoje slabé chvíľky, ale inak som si k nej dokázala vybudovať vzťah a chyby prehliadnuť. Taktiež to bolo aj pri bývalom služobníctve, no zvyšok bol ťažkým orieškom. Harry v historickej linke bol divnou rozporuplnou osobou, ktorá na mňa pôsobila sebecky a zbabelo. Kit v súčasnosti pôsobil až moc sladko, vo všetkom sa prispôsoboval Julii a jeho celkové vystupovanie bolo taktiež miestami zbabelé ba až precitlivené. Mužské postavy mi v Orchidei pripadali príliš nevýrazné a "nemužné".
Príde mi, že v dejovej linke zostali isté veci akési nedoriešené a niektoré viedli do slepých uličiek. Aj napriek tomu bolo ale zakončenie pomerne uspokojivé. Lucinda priniesla do príbehu aj zvraty a prekvapenia, ktoré vytrhli príbeh z monotónnosti. Ja osobne som niektoré veci predvídala, a sklamalo ma, že sa udiali, no s tým už nič nenarobím.
Každopádne, lepšie ako Olivovník, no stále nie na vrchole mojich obľúbených.
@terezickka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)