RECENZIA: Jennifer Lynn Barnes - Stratený dedič

Žáner: YA s prvkami detektívky
Vydavateľstvo: YOLi
Séria: Hry o dedičstvo
Diel: #2
Počet strán: 392 strán
Väzba: brožovaná väzba
Originálny názov: The Hawthorne Legacy

Anotácia:
Hry o dedičstvo sa končia prekvapivým odhalením a Avery Grambsová musí nájsť muža, ktorý jej pomôže zodpovedať celú hádanku. Okrem iného potrebuje zistiť aj to, prečo z nej miliardár Tobias Hawthorne urobil svoju dedičku na rozdiel od svojich právoplatných potomkov.
    Testy DNA odhalili, že Avery nie je s Hawthornovcami pokrvne spriaznená, isté stopy však naznačujú, že jej spojenie s rodinou je oveľa hlbšie, než si dokázala predstaviť. Pátranie po pravde Avery neuľahčujú ani Grayson a Jameson Hawthornovci, ktorí ju vedú rôznymi smermi. Nebezpečenstvo sa stupňuje a nepriatelia sa snažia Avery vyradiť z hry akýmkoľvek spôsobom a za akúkoľvek cenu.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu YOLi.

  

    Hneď prvá vec, ktorou táto kniha zaujme je jednoznačne obálka. Tá je podľa mňa viac než dokonalá. A aj anotácia, dokáže zaujať a prisľúbiť zaujímavé čítanie. No keď som sa do knihy začítala, bola som mierne sklamaná. Tak ako som písala pri prvom diely, príbeh ma neskutočný potenciál, len ho treba poriadne využiť. A tento potenciál knihe dávajú aj bratia Hawthornovi. Už pri prvej časti série som pociťovala, že autorka nám toho veľa o nich nepovedala a ja som dúfala, že sa to v druhej časti zmení a naplno ich v príbehu využije, no na moje sklamanie sa tak nestalo. 

 

  Čo sa tiež nezmenilo je našťastie, to ako je kniha napísaná. Krátke kapitoly nám rýchlo posúvajú dej dopredu a tak nehrozí, že by sme počas čítania natrafili na nejaké hluché miesto, práve naopak. Počas čítania som mala pocit, že naši hrdinovia sú neustále niekde inde, stále po niečom pátrajú a neustále prichádzajú na nové a nové informácie. Čo je ale podľa mňa na škodu, tak autorka dosť často ukončením kapitoly ukončila aj nejeden dôležitý rozhovor, alebo nejakú udalosť a už sa k nej viac nevrátila. Pôsobilo to na mňa dojmom, že nevie naplno pracovať s tým, čo si pre čitateľov pripravila. A ja by som sa neskutočne potešila, keby pár kapitol napísala aj z pohľadu Graysona alebo Jamesona. Ale to je len moje zbožné prianie, a tak nás celým príbehom sprevádza len pohľad hlavnej hrdinky Avery.

    No aj napriek že tento diel, je za mňa o čosi slabší ako ten predchádzajúci, mám pocit, že záver to celkom napravil. Stále sa spamätávam zo všetkých dejových zvratov, ktoré tu nastali. A čo je super, tak kniha nie je predvídateľná. Keď si aj myslíte, že viete čo nastane, tak autorka vám raz dva vysvetlí, že sa mýlite. Hádanky, tajomstvá a hlavolamy... To je presne to, čo nás sprevádza celým príbehom a čo drží čitateľa po celý čas v strehu. 
  Písať čokoľvek čím by som naznačila dej, je podľa mňa nemožné, lebo buď to bude veľmi dlhé alebo prezradím niečo dôležité, takže to radšej nechám tak. No k postavám sa dá už čo to napísať. 
Začnem Avery. Tá bola pre mňa mierným sklamaním. Už si mohla zvyknúť na to, že je miliardárka a nenechať si až tak skákať po hlave. Pôsobila na mňa miestami len ako figúrka, ktorú niekto posúva po šachovnici. Niekam sa vyparilo jej racionálne uvažovanie a jej logika. Mala si viac stáť za svojimi názormi a byť odhodlanejšia. A taktiež aj rozhodnejšia. Jej váhanie či sa jej páči Grayson alebo Jameson. Prosím, ľúbostné trojuholníky NIE. V žiadnom prípade.

    Grayson bol stále veľkou záhadou, ako v prvom diely. Jedno je však jasné. Má Avery rád a spraví všetko pre to, aby bola v bezpečí. No dosť často sa držal v úzadí, čo je podľa mňa škoda a treba mu jednoznačne doprať viac priestoru v príbehu. Myslím, že Graysona perfektne vystihuje toto:
"Grayson Hawthorne bol dosť arogantný na to, aby sa považoval za nepriestrelného - a dosť čestný na to, aby dotiahol sľub do konca."
Jameson u mňa nemá šancu. Neviem čím to je, ale aj napriek množstva priestoru, ktorý v príbehu má si ma nedokázal získať. Je to zaujímavá postava a do príbehu sa perfektne hodí, no mňa nezaujal. 

    V príbehu sa objavuje toľko postáv a tak veľa vzťahov, až mám z toho miestami chaos. Ocenila by som, keby autorka ubrala trošku toho naháňania sa za odpoveďami, dala tam o čosi menej záhad a viac sa zamerala na charakteristiku postáv a ich vzťahov. Verím, že potom by kniha dostala potrebnú hĺbku, lebo takto sa len kĺžeme len po jej povrchu a postavy mi prídu poriadne nevysvetlené.
No napriek všetkému pozitívnemu ale aj negatívnemu sa teším na záverečný diel, pretože tieto dva na mňa stále pôsobia ako uvádzacie diely pre veľké finále. A aj keď sa v tejto knihe, toho celkom dosť odhalilo, stále ostalo veľa toho nevypovedaného a verím, že sa to práve v poslednom diely všetko vyjasní. A ja sa na toto celkové rozuzlenie teším a stále v kutiku duše dúfam, že Avery prehodnotí, že s ktorým bratom Hawthornovým chce ostať.

@natlenhart