streda 21. decembra 2022

RECENZIA: Lucinda Riley - Polnočná ruža

Žáner: historický román
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 488
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:
Paláce maharadžov, chudobné indické slumy, rozľahlé anglické sídla a hrozba prvej svetovej vojny. Tieto prvky umne utkali príbeh, ktorý sa naprieč oceánmi a generáciami o osemdesiat rokov neskôr stretne s novým svetom v jednom rozpadnutom anglickom sídle plnom zabudnutých tajomstiev. Sága ovíja vaše myšlienky, srdce a dušu a nepustí, kým ju nedočítate.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.







Myslíte si, že by som obišla poslednú tohtoročnú novinku od Lucindy Riley? Tak to teda rozhodne nie!

Už dlho ma kniha z pera tejto spisovateľky tak neohúrila ako práve Polnočná ruža.  
Ako sme zvyknutí, príbeh tvorí historická a súčasná dejová linka. Obe sa v istom momente dostávajú do stretu, ale je potrebné si na to počkať. A pri Lucinde to vôbec nie je obťažujúce čakanie, nakoľko jej príbehy sú dokonalé po všetkých stránkach. 

Tentokrát nás autorka vzala do Indie, ktorá svojimi palácmi, kultúrou a atmosférou vyrazí dych. A taktiež nám predostrela príbeh sídla Atsbury v sychravom Anglicku. 
Lucinda Riley dokáže svojimi opismi ohúriť. A aj keď opisy nie sú tak úplnej mojou šálkou kávy, pri jej knihách ich absolútne nevnímam, pretože vedia zaujať a vyvolať tie najdetailnejšie predstavy o spomínaných lokalitách. Nádych exotiky v Polnočnej ruži je strhujúci.  Maharadžovia, paláce, slony, horúčavy, kultúra... to všetko berie dych a nesie to miestami príbeh až do roviny rozprávky. Pohľad na chudobné štvrte a pravidlá dohodnutých manželstiev a vysokopostavených rodov ale dokazujú, že rozprávka nebola autorkiným zámerom. Čitateľ si teda dokáže užiť radosti ale nezabudne i na strasti indickej spoločnosti.
Reprezentantkou historickej dejovej linky je Anáhitá. Dievča z chudobnej indickej štvrte, ktoré sa dostáva do priazne maharadžovej dcéry a ktorej práve tento vzťah pomôže vybudovať si svoju nezávislú osobnosť. Objaviť Anglicko, spoznať odlišnú kultúru a vybudovať si život. 

Sídlo Atsbury v Anglicku je súčasťou príbehu minulosti ale i prítomnosti. Zažíva svoje vzostupy i pády a ukrýva mnoho tajomstiev. Majestátne sídlo do svojich útrob záhadností vtiahne hádam každého návštevníka. Okúsi to nielen Anáhitá, ale v prítomnosti aj americká herečka Rebecca Bradley, ktorá na sídlo prichádza so štábom nakrúcať film. Jej podobnosť s predkami rodiny Anthonyho Atsburyho prináša do príbehu mnoho zvláštnych situácií. A do toho vstupuje aj Ari, pravnuk Anáhity, ktorý rovnako zamiešava v deji karty. 

Anáhitá i Rebecca sú sympatickými hlavnými hrdinkami. Anáhitim príbeh ukrýva v sebe rôzne prekážky a jej odhodlanie napredovať vyvoláva obdiv. Neraz som sa čudovala, ako silno zvládala svoj osud a ako sa nenechala zraziť na kolená. Rebecca zase hľadá samu seba a tiež napriek polenám, ktoré jej život hádže pod nohy, dokáže napredovať. A práve to mám na Lucindiných postavách najradšej. Ich silu, vôľu, snahu a odhodlanie. 

Príbeh Polnočnej ruže má svoju hĺbku. Keď sa do nej naplno ponoríte, tak si knihu naplno užijete. Kniha je nabitá emóciami, ktoré vedia čitateľa poriadne zasiahnuť. Odhalenie tajomstiev je neraz šokujúce a pocity z jednotlivých udalostí u čitateľa pretrvávajú dlhšiu dobu. Až kým nepríde ďalší šok či prekvapenie, ktoré vás nanovo preberú. Čítať knihu bol pre mňa obrovský zážitok a príbeh sa mi už teraz vtlačil do pamäti. Do Polnočnej ruže som sa zamilovala a aj dlhú dobu po jej prečítaní stále pociťujem zážitok. Povedala by som, že mám novú najobľúbenejšiu knihu od Lucindy Riley. 

Nedá mi ale v závere nespomenúť, že kniha obsahuje viaceré gramatické nezrovnalosti, ktoré miestami potláčajú radosť z príbehu. Nenechajte sa zmiasť ani pri označovaní období. 

@terezicka

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)