RECENZIA: Sebastian Fitzek - Námesačný

Žáner: psychotriler
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 232
Väzba: pevná väzba s prebalom

Anotácia:

Ako mladý muž trpel Leon Nader nespavosťou. V námesačnosti sa dokonca počas nočných výletov uchýlil k násiliu, kvôli čomu sa následne liečil na psychiatrii. Z liečebne ho prepustili ako vyliečeného, no jedného dňa, o niekoľko rokov neskôr, zmizne Leonova žena za záhadných okolností. Je možné, že jeho choroba opäť prepukla? Aby zistil, ako sa správa v spánku a či je možné, že má na zmiznutí manželky nejakú vinu, pripevní si na čelo pohybom aktivovanú kameru – to, čo ráno vidí na videu, prekračuje hranice jeho najtemnejšej predstavivosti...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Sebastian Fitzek sa vracia a prekonáva hádam aj sám seba. Aj keď som na autorove knihy zvyknutá, Námesačný ma presvedčil o tom, že Fitzek má stále nejaké tie esá v rukáve, ktorými vie prekvapiť a šokovať. 

Nedesil vás niekedy stav námesačnosti? Mňa teda rozhodne áno. Stav, v ktorom dokážete rozprávať a predovšetkým všeličo konať a to všetko bez toho, aby ste si to pamätali. Hlavný protagonista Leon by o tom dokázal rozprávať svoje. 

Ako dieťa trpel nespavosťou, ktorú sa mu podarilo prekonať...avšak len na nejaký čas. Ako dospelý muž prichádza na smutné zistenie, že jeho námesačnosť je späť, no tentokrát to vyzerá hrozivejšie. V jednu noc ho opúšťa dobitá manželka a to odštartuje kolobeh udalostí, ktoré vôbec nedávajú zmysel a prinášajú stále nové a nové nezrovnalosti v Leonovom živote. 

Ak ste už niekedy čítali Fitzekove knihy, určite vás neprekvapí, že sa príbeh začína záhadne a na prvý pohľad pôsobí mätúco či nezmyselne. Ako to pri autorovi býva zvykom, nemusíte sa ničoho báť, pretože sa často kľukatými cestičkami dostanete k želanej pointe. A práve týmto si autor vytvára dokonalú príležitosť na uvedenie čitateľa do napätia, neraz ho zvedie na chybné teórie a niekedy v ňom vyvoláva až pocit frustrácie. Príbeh ako taký má svižné tempo a nenecháva čitateľa pridlho stáť na jednom mieste. Dalo by sa povedať, že rovnako ako postava, ani čitateľ nedostáva priestor či čas na zotavenie a vstrebanie informácií. Stresujúce to teda nie je len pre samotnú postavu, ale aj pre čitateľa. Tým, že všetky odhalenia objavuje spolu s hlavnou postavou robí z príbehu veľký zážitok. 

Vír všetkých šialených udalostí si omotá čitateľa okolo prsta a nedovolí mu knihu odložiť. 

Posun v deji naháňa miestami zimomriavky a niekedy je až ťažké uhádnuť, či ide o sen alebo realitu a to tomu dodáva tú správnu mrazivú atmosféru. 

Ako som spomenula, kniha priam prekypuje napätím a k nej sa pridružuje akcia a skôr negatívne emócie, ktoré z príbehu robia dokonalý psychotriler. 

Vyvrcholenie prináša nielen vyriešenie záhad a tajomností, ktorými je kniha nasýtená, ale prináša aj niekoľko dychberúcich zistení. Finálny zvrat perfetkne zmätie a necháva čitateľovu myseľ pracovať aj po poslednom slove. 

@terezickka