RECENZIA: Sarah J. Maas - Rod zeme a krvi

Žáner: YA, urban fantasy 

Séria: Mesto Luny

Diel: #1 

Vydavateľstvo: Slovart 

Počet strán: 624 strán 

Väzba: pevná väzba s prebalom

Originál názov: House of Earth and Blood

Anotácia:

Bryce Quinlanová mala dokonalý život, až kým jej démon nezavraždil najbližších priateľov. Po takmer dvoch rokoch je obvinený za mrežami, ale vraždy sa začínajú nanovo a Bryce sa ocitne uprostred vyšetrovania, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby pomstila smrť priateľov. Hunt Athalar je neslávne známy padlý anjel, zotročený archanjelmi, ktorých sa kedysi pokúsil zvrhnúť. Jeho šéf využíva Huntove neľútostné schopnosti a neuveriteľnú silu na jediný účel - aby bez zbytočných otázok zabíjal jeho nepriateľov. Keď začne v meste démon rozsievať paniku, predostrie mu neodolateľnú ponuku: ak pomôže Bryce nájsť vraha, slobodu bude mať na dosah. Pátranie hlboko v podsvetí mesta Polmesiac ich však zavedie na najtemnejšie miesta a Bryce spolu s Huntom odrazu čelia sile, čo ohrozuje všetko a všetkých, ktorí sú im drahí...

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

     Nová séria od Maas, čo viac si priať? Ja som knihám od Maas vcelku dlho odolávala, pretože bola jednoducho všade a celý svet na internete okolo kníh, bol ňou tak presýtený, až som si vybudovala postoj, že si jej knihy neprečítam. No našťastie po dlhom prehováraní som zmenila názor, za čo som samozrejme nesmierne rada, pretože Sarah J. Maas, je jednou z TOP spisovateliek čo sa týka fantasy kníh, a viem, že sa k jej knihám vždy a s radosťou vrátim. Toto moje nadšenie bolo o to väčšie keď som v rukách držala túto knihu, s novým príbehom, s novými postavami a s neuveriteľne krásnou obálkou. 

     No moje prvotné obrovské nadšenie veľmi rýchlo vyprchalo, keď som začala knihu čítať. Štýl kým bola kniha napísaná, jasne nasvedčoval, že to je kniha, ktorú napísala Maas, pretože jej špecifické prvky v opisoch tu sú jasne citeľné. Ako napríklad opisy postáv, pri ktorých nikdy nezabudne zmieniť nejaké tie ich divné dominantné pachy, vrčanie a podobné veci, na ktoré si čitateľ pri jej knihách už jednoducho zvykol. Jej niekedy dlhšie opisy sa samozrejme vyskytovali aj tu, ktoré miestami síce mohli byť o čosi kratšie, aby dej plynulejšie ubiehal, ale výnimočne mi to až tak veľmi nevadilo ako pri niektorých iných knihách. Asi to bude aj tým, že v knihe som neustále niečo hľadala a mala som pocit, že niečo tomu chýba a dúfala som, že to niečo v závere nájdem. A našla som, ale k tomu sa ešte vrátim. A práve tento môj pocit neuspokojenia sa ma nútil, knihu čím skôr prečítať, aby som zistila čo bude ďalej. A výnimočne som si práve kvôli tomuto pocitu, až tak opisy nevšímala, rýchlo ich prečítala a šla v deji ďalej.  Celý príbeh bol písaný z pohľadu tretej osoby, no primárne sa dej zameriava na udalosti okolo Bryce. Teraz ako tak rozmýšľam, vôbec neviem či sa v deji nachádzali nejaké kapitoly, v ktorých by sa Bryce nenachádzala. Ale myslím, že tam asi predsa len boli. 

Veľkým prekvapením pre mňa bolo, že aj keď štýl akým je príbeh napísaný je úplne typický pre Maasovú, no tak prostredie až také typické pre ňu nebolo. Pretože už som istým spôsobom zvyknutá, že autorka si pre čitateľa pripraví úplne nový, jedinečný fantasy svet, v ktorom sa príbeh odohráva. A teraz ako keby som sa ocitla v príbehoch od Cassandry Clare. Pretože príbeh sa odohráva v meste, v ktorom sú rôzne IT vymoženosti, či už z reálneho sveta alebo úplne nové technologické vymoženosti. Takže keď som začala knihu čítať, tak sa mi v hlave stále vynárala jedna myšlienka: "Ako vážne? Veď to je kniha od Maasovej, tak čo tu toto všetko robí?!"  A vôbec tomuto môjmu rozpoloženiu neprospieval ani fakt, že prvé kapitoly boli pre mňa chaotické s príliš veľa postavami. A knihu som na nejaký ten deň jednoducho odložila, pretože som z toho všetkého bola zmätená a smutná a vôbec sa mi nechcelo v čítaní pokračovať. Takto to pokračovalo asi tak prvých sto strán, kým som sa zorientovala v príbehu, v postavách, v politickej situácií a nakoniec som si čítanie perfektne užila. Po prvotných, pre mňa chaotických, kapitolách som sa zrazu ocitla v novom svete a už mi ani neprekážali všetky tie technologické vymoženosti, ktoré postavy počas príbehu používali, pretože zrazu všetko do seba krásne zapadlo. Zrazu sa v príbehu vyskytli tajomstvá, intrigy, nové vzťahy a proste to všetko.

     Autorka svojím postavám, moc servítku pred ústa nedávala a v knihe sa na moje prekvapenie vyskytovalo vcelku dosť veľa vulgárnych a drsných slov. Mne osobne to nejak extra počas čítania neprekážalo, no sprvoti ma to zaskočilo. A keď som už načrtla  tie postavy, tak tie boli v skutku zaujímavé. Asi ako každú ženu tak aj mňa hneď zaujal Hunt Athalar. Je neslávne známy padlý anjel, ktorého prezývajú “The Umbra Mortis”. Túto prezývku dostal na základe jeho schopností a kreativity pri zabíjaní. Autorka sa snáď vyžíva v krásnych postavách, pretože rovnako ako Bryce opísala ako jedinečne krásnu tak to isté platí aj o Huntovi. No ten má ešte jednu zaujímavosť a to, že ovláda blesky. Je to moc, ktorú nikto iný z anjelov neovláda a tým je výnimočný. A aj keď jeho matka nebola ničím výnimočná, stále tu ostáva záhada, kto je jeho otec a prečo ma takúto jedinečnú a výnimočnú moc. Taktiež sa mi páčilo ako sa s chladného a osamelého hrdinu pomaly, ale isto stal úplne zlatíčko, ktoré sa pomaly v prítomnosti Bryce menil na postavu, ktorá síce má škaredú, veľmi škaredú minulosť, plnú smrti, no i tak stále dokáže milovať. 

     A keď som tu už viackrát spomenula Bryce, tak idem aj jej venovať pár viet. Jej matka je obyčajný človek, zatiaľ čo jej otcom je kráľ férov. No kráľ-nekráľ, žiadne výnimočné schopnosti u nej budeme len márne hľadať. A to bola presne tá vec, ktorá mi chýbala. Hrdinka s neskonane veľkou mocou. No a nič. Máme to jednoducho Bryce, ktorá je oddaná svojej priateľke, ktorú nadovšetko miluje a preto ju jej smrť natoľko ranila. Bryce mi prišla ako typická feministická postava, ktorá považuje akéhokoľvek muža za typického alfasamcu, ktorý má potrebu ľudí okolo seba chrániť a ovládať. Tento svoj názor dávala dosť jasne najavo, až mi s tým liezla na nervy. Prepáč, ale je to tak. A aj keď nemala žiadne výnimočné schopnosti, tak dokázala to čo nikto a prežila. Takže sa mi naskytá otázka: "To ako vážne?". Ale epický koniec, kde zlo bolo nakoniec porazené a Bryce vyšla najlepšie ako len mohla. Ako musím povedať, že záver tejto časti bol plný všetkého - napätia, intríg, sklamania, boja a vrchol všetkého pre mňa bolo, keď Bryce chladnokrvne a bez akýchkoľvek pocitov povysávala popol nepriateľa, ktorého zabila. Tlieskam. 

Ešte sa na záver vyjadrím k dvom postavám a to Danike Fendyr, ktorá sa v knihe bohužiaľ vyskytla len krátko, keďže bola zabitá a tak poskytla zápletku pre dej. No ako postava bola jednoducho dokonalá. Oddaná svojej svorke a plná odhodlania spraviť svet o čosi lepší.

A potom tu je ešte Ruhn Danaan, brat Bryce. Fér, ktorý spravil pár zlých rozhodnutí no i tak, ma neskutočne štvalo ako sa Bryce k nemu správala. Keď potrebovala od neho pomoc na to jej bol dobrý. Prišiel mi ako postava, ktorá len potrebuje objatie a pocítiť trošku lásky, nič viac. Poprosím do budúcna o čosi viac ho zapájať do deja, lebo si zaslúži viac priestoru v deji. Jednoznačne má čo ponúknuť. 

Takže záverečné zhodnotenie. I keď Bryce niekedy liezla na nervy, nakoniec som sa uspokojila s jej vývojom postavy. Príbeh aj keď z počiatku bol plný chaosu a zmätku, aspoň pre mňa, sa pomaly ale isto vykryštalizoval a nakoniec mal čo ponúknuť. Aj keď s istými chybami. 

~N