RECENZIA: Stina Jackson - Strieborná cesta

Žáner: triler
Vydavateľstvo: Lindeni 
Počet strán: 280 strán 
Väzba: pevná s prebalom
Originálny názov: Silvervägen

Anotácia:
Pred tromi rokmi sa stratila Lelleho dcéra v odľahlej časti severného Švédska. Lelle strávil tri nasledujúce letá jazdiac po Striebornej ceste pod polnočným slnkom, zúfalo hľadajúc stratenú dcéru, seba samého a spasenie. Medzitým do mesta prichádza sedemnásťročná Meja s nádejou na nový začiatok. Je v rovnakom veku, ako bola Lelleho dcéra, dievča na prahu dospelosti. Aj na Meju striehnu na tomto izolovanom mieste temné nebezpečenstvá.Keď pomaly prichádza jeseň, životné osudy Meje a Lelleho sa pretnú.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem 
Albatrosmedia.sk

Strieborná cesta patrí do žánru severských trilerov. Priznám sa, tento žáner veľmi nevyhľadávam a je tak mimo môjho obzoru. Prečo som sa teda rozhodla po Striebornej ceste siahnuť? Dôvodom bola pútavá anotácia a keď sme už pri tom, tak aj zaujímavá obálka, ktorá je naživo ešte krajšia. 

Krásna obálka ešte nezaručuje aj dobrý príbeh, no pri Striebornej ceste môžem povedať, že obálka je skvelým bonusom už k tak dobrého príbehu. 

Kniha prioritne predstavuje život Lelleho, ktorý tri roky dozadu stratil svoju dcéru Linu. Bez akýchkoľvek stôp zmizla z autobusovej zastávky a nikdy sa nevrátila. Lelle odvtedy žije obmedzeným spôsobom života a aj keď ubehlo toľko času, behá po okolí a svoju dcéru neprestáva hľadať. Polícia je pre neho banda neschopákov a tak berie do rúk vyšetrovanie on sám.

Príbeh však nie je iba o Lellem. Autorka poskytuje pohľad aj do života mladej Meji. Meja je dcéra skrachovalej existencie a bohužiaľ nesie za svoju matku obrovskú zodpovednosť. Zmena matkinho priateľa ju zavedie neďaleko mesta, v ktorom býva aj Lelle a ich osudy sa časom taktiež prepoja.

Stina Jackson postavila príbeh na niekoľkých faktoroch. Najciteľnejším faktorom sú emócie. Cítiť je ich z každej stránky, sú také detailné, že sa dokážete vžiť aj do kože hlavných postáv. Tieto emócie sú často ťaživé a na čitateľa pôsobia celou svojou silou. Niekedy ani neviete, čo si o toľkých emóciach (a ešte k tomu tak ťaživých) máte myslieť. Aj vďaka nim je príbeh miestami jednoducho neopísateľný. Pocity sa nedajú vyjadriť slovami, treba ich vnímať naplno. 

Príbeh je v konečnom dôsledku smutný, zároveň ale povzbudivý. Zlé životné skúsenosti nikdy nie sú jednoduchou záležitosťou a autorka sa rozhodne nemienila uniesť šťastným koncom. Mala som dojem, že autorka chcela naznačiť, že niektoré veci proste nemôžu byť jednoduché. Niektoré zlé veci nezmiznú z ľudského života možno nikdy, no súčasne niekedy stačí len pohnúť sa ďalej, nech to trvá akokoľvek dlho a je to akokoľvek ťažké. Človek na ne nezabudne, no nezostane stáť v slepom bode. 

V oblasti postáv chválim ich autorkine spracovanie. Postavy pôsobili reálnym dojmom. Ich emócie boli na mieste. Ich postoje boli zlúčiteľné s tým, čo prežili. Nemala som dojem, že by postavy konali či mysleli nelogicky a nie na mieste. Zároveň sa mi páčilo, ako autorka postavy podrobila rozvoju. Ich zmena postojov nebola zo dňa na deň, bolo cítiť ako postavy postupujú vpred a menia svoje stanoviská k životu. 

Prostredníctvom postáv autorka naznačila aj niekoľko vážnych spoločenských problémov ako alkoholizmus, psychické choroby, zanedbávanie výchovy...

V knihe mi chýbali azda len ukončenia istých dejových etáp. Všetko sa to týka záveru, kde sa autorka bohužiaľ zamerala len na celkový osud Lelleho a Meji. Isté záležitosti, ktoré boli oporou ich života v dejovej linke, doriešené neboli a tak mi zostalo po prečítaní niekoľko nezrovnalostí. Môj názor však výrazne neovplynili. 

Strieborná cesta nie je len útlou knižkou so zaujímavou obálkou. Ukrýva v sebe pútavý príbeh plný rôznych myšlienok, spoločenských problémov, aspektov života a emócií. 

-Smiley