RECENZIA: Estelle Maskame - Vieš, že mi chýbaš?

Žáner: YA, romantická 
Vydavateľstvo: CooBoo 
Séria: DIMILY 
Diel: #3 
Počet strán: 312 strán 
Väzba: brožovaná väzba 
Originálny názov: Did I Mention I Miss You?

Anotácia:
Prešiel už rok odvtedy, čo Eden naposledy hovorila s Tylerom. Rok, odkedy vyšli s pravdou von, oznámili svoj vzťah rodine a on ju potom úplne nepochopiteľne opustil. Štúdium a noví priatelia v Chicagu ju priviedli na iné myšlienky a pomohli jej aspoň trošku zabudnúť a pohnúť sa ďalej. Teraz sa vracia na leto domov. No nielen ona. Tyler prichádza tiež. Eden už nechce otvárať staré rany, ale toľko otázok je nevysvetlených! Dozvie sa konečne, prečo Tyler odišiel? Majú po tom všetkom, čo spolu prežili, ešte šancu na normálny vzťah?


Za poskytnutie výtlačku ďakujem Albatrosmedia.sk

    Tak som sa už aj ja prebojovala k tretiemu dielu tejto série, ktorá od začiatku vo mne vyvolávala rôznorodú škálu pocitov, ktoré boli viac než protichodné. Na jednej strane v každej jednej časti tejto série bolo niečo čo ma neskutočne vytáčalo a priečilo sa to logike (aspoň z môjho uhla pohľadu), no na druhej strane tam bolo aj niečo čo ma neustále nútilo prečítať si ďalší a ďalší diel. 

     Tretí diel série je rovnako ako predchádzajúce dva diely skvelo napísaný, za čo má autorka odo mňa veľké plus. Plynulé prechádzanie stranami prostredníctvom skvelo napísaných dialógov a k tomu perfektne zakomponovaný opis do jednotlivých situácií. Čo viac si môžem priať? Aj tento diel, ako aj predchádzajúce sú napísané len z pohľadu Eden, čo niekomu vyhovuje, no mňa by potešilo, keby sa aspoň pár kapitol bolo napísaných z pohľadu Tylera. Ale beriem to, už len z toho dôvodu, že ďalší diel s názvom Just Don't Mention It - Viem, že ťa chcem je napísaný práve z pohľadu Tylera a na tento diel sa asi teším najviac, pretože Tyler mi ako postava viac "sadol" než Eden.

     A keď sme už pri tých postavách tak začiatok tretieho dielu bol zo začiatku veľmi depresívny, kedy sa Eden len ľutovala, potom zúrila a nakoniec nenávidela celý svet aj keď to už bol rok, čo je Tyler opustil. Na jednej strane ju chápem a myslím, že má právo na tieto pocity, avšak na druhej strane mi to miestami prišlo tak, že to autorka mierne prehnala a všetko to až príliš zdramatizovala a nafúkla a tak sa mi správanie Eden zdalo niekedy až neprimerané a zbytočne zdramatizované, čo v konečnom dôsledku malo dopad na to, že Eden ako postava sa mi začala čím ďalej tým menej a menej páčiť. A taktiež to je presne rok čo vyšli s pravdou von pred svojou rodinou a priateľmi o ich vzťahu. Tylerov odchod spôsobil, že Eden musela strpieť všetky tie reči a ukazovanie prstom na ňu, pretože to je "tá, čo chodí so svojim nevlastným bratom" a celú túto situáciu musela niesť len a len na svojich ramenách bez toho aby mala v ňom oporu. Vzťah medzi jej otcom, ktorí ani doteraz nebol úplne najideálnejší, touto správou ešte viac otriasol a priepasť medzi Edeinim otcom a Eden sa ešte viac prehĺbila a zväčšila. Dokonca aj jej nevlastný brat Jamie radikálne zmenil svoje správanie k Eden a keď sa nechtiac pustia do rozhovoru tak len po sebe "štekajú". Počas tejto časti som mala pocit, že Eden ako postava síce je staršia, ale že by sa aj nejakým spôsobom vyvíjala, to nie a ak sa tam aj našiel nejaký ten jej posun tak som mala pocit, že to bol posun skôr k horšiemu. 

Zatiaľ čo Tyler prekonal neskutočný kus cesty a ako postava sa snáď zmenila od úplných základov. Zatiaľ čo v prvom diely to bol chalan, ktorý jazdil na drahom aute a jediná starosť bola asi len to, aby nechýbal na nejakej párty, kde sa môže opiť a zdrogovať s kamarátmi a aj keď navonok vždy pôsobil sebavedomo, jeho život bol totálne v troskách. Zatiaľ čo v tomto diely sa stretáme s novým Tylerom, ktorý presne vie čo od života chce, so svojimi duchmi z minulosti sa vysporiadal a zrazu tu je jeden dospelý, rozvážny a vyrovnaný človek. Sledovať jeho vývoj bolo asi to najlepšie v celej tejto sérií. 

Čo sa týka samotného deja, tak mám pocit ako keby určité veci išli do úzadia a tak sa v knihe nestali žiadne závratné veci alebo dramatické a dych berúce okamihy, ktoré by čitateľ neočakával. Skôr som mala pocit, že autorka tento diel venovala vzťahom a hlavne ich naprávaním,  kedže rozhodne bolo čo naprávať. Aj z tohto dôvodu sa celá rodina v podobe Elly, Davida, Tylera, Eden, Jamieho a Chasa, ocitá v Sacramente. Avšak nič nešlo podľa predstav Elly a nakoniec sa všetko len zhoršilo, teda nie pre všetkých, pretože Tyler s Eden sú na ceste do Portlandu...

      Celý príbeh tohto dielu bol pre mňa ako lepkavá cukrová vata, ktorá sa vám nalepí na ruky a naťahuje sa a vy sa jej neviete zbaviť. I keď tu sa tu našlo aj pár svetlých chvíľ, kedy som mala pocit, že sa veci konečne nejak logicky utriasli a pohli sa správnym smerom. A keď som už zase pri tej logike, tak tá mi počas všetkých dielov akosi unikala a stále som mala pocit, že autorka postavila príbeh na totálne nelogickej veci, ktorú len prehnane zdramatizovala. Veľmi ma potešilo, že túto časť sa tu neobjavila Tiffany s jej zákernými hrami, na ktoré jej zakaždým hlúpučká Eden pristúpila a tak len pokazila aj to čo sa asi ani nedalo. No na záver len toľko, že som rada, že som si túto sériu prečítala a som rada, že už to mám za sebou a neskutočne sa teším na čítanie s Tylerovho pohľadu a dúfam, že bude zaujímavejšie ako to z Edeninho pohľadu.  

~N