RECENZIA: Elizabeth Craft & Shea Olsen - Kvet

Žáner: YA
Vydavateľstvo: Yoli SK
Počet strán: 304
Väzba: paperback
Originálny názov: Flower

Anotácia:

Vždy som mala jasno v tom, čo chcem dosiahnuť. Najlepšie známky na škole, aby bola na mňa starká pyšná a zo všetkého najviac to, čo sa dosiaľ nikomu z našej rodiny nepodarilo: prijatie na Stanfordovu univerzitu. Starká, mama aj sestra pre lásku a sex stratili hlavu. Až tak, že celkom prestali myslieť na vlastnú budúcnosť a nakoniec o všetko prišli. Rovnakú chybu však neurobím. Mňa od splnenia môjho sna neodvedie nijaký chalan. To som si svätosväte sľúbila a to aj dodržím.
To však bolo ešte pred Tatom.
Teda predtým, než sa o mňa začala zaujímať najväčšia rocková hviezda na svete.
Pred letmi súkromným lietadlom, tajnými schôdzkami a pesničkami napísanými o mne a pre mňa.
Je toho fakt veľa, čo o ňom neviem. Napríklad prečo sa vykašľal na hudbu. Čo robí, keď nie sme spolu. Aké temné tajomstvá zo svojej minulosti predo mnou skrýva. Stačí však, aby ma pobozkal, a zrazu nemyslím na nič, ani na svoju budúcnosť. A už vôbec neviem, čo vlastne naozaj chcem.

Príbeh mladej Charlotte by chcelo zažiť každé dievča na základnej až strednej škole. Samotná obálka dáva najavo, že Kvet je určený pre vekovú kategóriu 15+. Nikdy mi vekové rozhranie uvedené na knihe nebolo prekážkou a tak sa Kvet dostal aj ku mne. Bohužiaľ, v tomto prípade som zistila, že nie všetky knihy zo žánru YA mi ešte sadnú. Ukázalo sa, že na túto útlu knižku som ako 21ročná už asi pristará. Na druhú stranu, možno chyba nie je vo mne. 

Citeľnou prekážkou celého príbehu sa stal úplný základ spočívajúci v tom, že knihu napísali dve autorky. Prechod medzi ich štýlmi písania bil do očí a prejavilo sa to aj vo výstavbe dejovej línie. Každá z nich sa držala určitej myšlienky a výsledkom sa stalo, že príbeh v podstate nikam nesmeroval a točilo sa to stále okolo niekoľkých dejových situácií. Chýbal tomu akýkoľvek vývoj, ktorý by čitateľa zaujal, ba až vtiahol do deja. Počas čítania sa ani raz nedostavil tzv. WAU-efekt. Jednoducho všetko čitateľ predvída alebo ho niečo nové nezaujme, pretože tomu chýba povestná iskra. 

   Ďalšou prekážkou, s ktorou som sa oboznámila už pri prvých stránkach, bola priam detská naivita presakujúca z každej vety. Stretnutie Charlotte a Tatea bolo viac ako nelogické a zvyšok už sa niesol v rovnakej tónine. Náhodné udalosti, ktoré do seba nie vždy zapadali. 

Osobitnou kategóriou sú postavy. Tentokrát to nezachránil ani jeden - ani Charlotte ani Tate. Charlotte mala všetko do bodky v živote nalinkované, priam až chorobne nalinkované. V podstate akoby ani nežila. Jediné, čo pre ňu existovalo bola škola, domov a robota v kvetinárstve. Žiadni kamaráti, žiadne zábavy a na chlapcov ani pomyslenie. Vrámci rodinných skúseností niet sa čudovať, ale na mňa to pôsobilo ako duševná choroba. Nehovoriac o tom, že ani z tejto stránky Charlotte ako postava nebola dôsledne premyslená. Najväčším kameňom úrazu sa stalo, že jedno povedala a vzápätí si odporovala. Na jednu stranu niečo radikálne odmieta a o pár riadkov nižšie sa uráža, keď jej to niekto odsúhlasí. To akosi nezapadá.                                           Tate mal byť rocková hviezda. To, že sa postava takto označí ale nepostačuje. Dôležité je aj jej vykreslenie do jej role. Úprimne, počas čítania som ho ako hviezdu ani raz nebrala. Opisy slávy v podobe kričiacich ľudí na ulici mi neprišli postačujúce, ale pôsobilo to nútene až umelo. Dialógy veľmi povrchné a žiadna hlboká myšlienka. Len fňukanie či už jedného alebo druhého, alebo reči bez hlbšej pointy.  

Kvet sa pre mňa stal prepadákom. Myšlienka na knihu pomerne dobrá, no prevedenie na plnej čiare stroskotalo. Možno by príbeh vyzeral inak v podaní iba jednej z autoriek, ale to posúdiť neviem. Ťažko sa mi kniha ako Kvet hodnotí, no nemôžem jej dať viac ako 1 pierko. 

HODNOTENIE: 1/5

Smiley