RECENZIA: Franceska Zappia - Vymyslela som si ťa

Žáner: YA

Počet strán: 352 strán
Väzba: brožovaná väzba

Vydavateľstvo: Ikar
Originál názov: Made You Up

Anotácia:

Stredoškoláčka Alex je schizofrenička a každý deň zvádza ťažký boj, aby rozoznala skutočnosť od halucinácie. Napriek ťažkému ochoreniu je Alex pevne odhodlaná zachovať si zdravý rozum a ísť na vysokú školu. Vernými spoločníkmi na jej neľahkej ceste sú fotoaparát, magická guľa a jej mladšia sestra Charlie, ktorá ako jediná pri nej stojí za každých okolností. 

Všetko sa vyvíja nádejne, ale potom sa začne nový školský rok a ona stretne Milesa, chalana, pri ktorom sa jej rozbúši srdce. Je naozaj skutočný? Nevymyslela si ho? Skôr ako spozná pravdu, nájde si nových priateľov, povymetá večierky, zamiluje sa a zažije všetky slasti a strasti tínedžerského života. Alex je naučená žiť vo svojom svete. Zvládne aj ten náš?

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

A opäť recenzia. Tentokrát od autorky Francesky Zappie, ktorá nám poskytla nazrieť do života dievčaťa, ktoré má schizofréniu. Pripravte sa na pútavé čítanie, ktoré stojí za to.

Čítaj viac...

    Po veľmi dlhom čase sa stalo, že kniha ma zaujala hneď ako som si prečítala anotáciu. Po prečítaní anotácie som si hneď povedala: "Tak túto knihu musím určite prečítať." Veľmi som sa na knihu tešila, pretože sa mi zdala veľmi zaujímavá a predpokladala som, že téma, ktorú autorka spracovala bude veľmi zaujímavá. No a ako nakoniec dopadli všetky moje očakávania a predpoklad? Priznám sa, že to ani sama neviem, pretože kniha vo mne zanechala zmiešané pocity. Ale už teraz na začiatok recenzie môžem povedať, že vôbec neľutujem, že som knihu čítala.

    Franceska Zappia bola pre mňa doposiaľ neznámou spisovateľkou, takže ako to pre mňa už býva zvykom, ku knihe som s stavala spočiatku skepticky. Teda aby som bola konkrétna - skepticky som sa stavala k autorkinmu štýlu písania. Ale po pár stranách som si bola presvedčená, že môj skepticizmus nie je na mieste. Viete ako sa vždycky sťažujem na množstvo opisov? Tak verte tomu, že aj teraz sa budem sťažovať. Ale teraz z opačnej strany ako som zvyknutá, pretože pri čítaní knihy som mala dosť často, že autorka nevie slovne presne vystihnúť dianie okolo postáv. Čítam si knihu a zrazu BUM. Rekcia postavy na niečo. Lenže ja som nevedela načo, a preto som sa musela vrátiť späť v texte a čítať ešte raz a medzi riadkami hľadať odpoveď. Toto bolo dosť "nepraktické" - vracať sa vcelku často späť v texte, aby som si našla určité spojitosti. Ale to sa jedná len o opis pri nejakých udalostiach alebo činnostiach. Čo sa týka myšlienkových pochodov postavy, tak tie boli super a úplne na mieste a nič tam nechýbalo. Jednoducho mal čitateľ prehľad o pocitoch a myšlienkach hlavnej postavy. 

     Úplný začiatok knihy sa odohráva jednou kľúčovou udalosťou (ak to tak môžem pomenovať) s pred pár rokmi - cca 10 (už si nie som úplne istá, za ten časový údaj by som ruku do ohňa určite nedala.) 

Ako sa prábeh odohrával, postupne sme sa aj dozvedali o udalostiach z minulosti, ktoré sa odohrali našej hlavnej hrdinke Alex. Alex bola super postava. Jasné, že mala určité chyby, ale vôbec nebola tuctová. Bolo to niečo svieže. Konečne sa nejednalo o nejakú krásne, dievča, ktoré nemá skoro žiadne problémy a ktoré sa zaľúbi do zlého chlapca. Práve naopak. Alex má schizofréniu. A bolo veľmi zaujímavé čítať príbeh a poriadne ani nevedieť, či to čo sa v danej situácii odohráva alebo je to len jeden z ďalších výplodov Alexinej mysle. Vážne, kniha z tejto stránky bola skvelá, pretože tak bol čitateľ nútený dočítať knihu v malinkej nádejí, že v závere knihy sa všetko vysvetlí - a po pravde, nikde nebolo zaručené, že na konci celého príbehu dostane odpovede na svoje otázky.
     Alex si našla svoj vlastný spôsob, ako s s chorobou vyporiadať. Zvláštne veci, ktoré sa nachádzali v jej okolí si fotila a následne si dané fotky dávala na stenu vo svojej izbe. Taktiež bolo skvelé sledovať ako sa Alex správa v situáciach, keď nemôže fotiť.  

Ale dosť bolo básnenia o hlavnej hrdinke. 

  

   Treba uznať, že jedna výrazná a jedinečná postava v knihe je až až. Ale čo tak, keď aj hlavný hrdina je jedinečný a niečím sa odlišuje od všetkých ostatných? 

Miles Richter, bola skvelá postava, v ktorej sa človek miestami len veľmi ťažko orientoval. Bol to nadmieru inteligentný chalan, ktorý vytŕčal z davu - svojím spôsobom. Všetci v škole sa ho báli - čo bolo trošku čudné, ale nevadí. A čo by to bola kniha bez romantickej zápletky? Takže si asi viete predstaviť, čo sa stane... 

  

   No všade číhajú nástrahy v rôznych podobách - viacej Vám neprezradím. Kniha na moje veľké prekvapenie bola aj plná napätia, kedy človek hltal strany a rýchlo ich obracal, aby vedel ako sa to vyvinie. To ako sa príbeh skončí, bolo nejasné až do samého konca. Pomaly sa odkrývala  pravda, ktorá bola niekedy veľmi nečakaná a prekvapujúca. 

Ak by som mala knihu celkovo hodnotiť, tak môžem povedať, že kniha ma milo prekvapila, aj keď mala svoje chyby. Ako som už na začiatku napísala, vadilo mi, že som sa musela často vracať späť v texte, aby som pochopila čo sa práve deje. Ale určite môžem knihu len a len odporučiť, pretože je skvelá na oddych.

Hodnotenie: 4/5

S pozdravom

~N