piatok, 23. októbra 2015

RECENZIA: Becca Fitzpatrick - Crescendo

Žáner: fantasy
Séria: Hush Hush
Diel: #2
Vydavateľstvo: Egmont
Počet strán: 411
Väzba: pevná s preobalom
Originál názov: Crescendo

Anotácia:
Norin život má stále ďaleko k dokonalosti, ale aspoň získala strážneho anjela. Patch je tajomný, nádherný, magneticky príťažlivý, ale navzdory tomu, akú rolu má hrať v Norinom živote, sa správa všelijako, len nie anjelsky. Je stále vyhýbavejší než predtým a k tomu sa ešte zdá, že trávi stále viac a viac času s Norinou úhlavnou sokyňou Marciou Millarovou.
Noru navyše celý čas prenasledujú obrazy jej zavraždeného otca.

                                            
Nora má Patcha, Patch má Noru .. a zrazu nikto nemá nikoho a je to príliš komplikované. Crescendo ako druhý diel série kvalitou mierne upadol. Po dokončení prvej časti som si myslela, že žiadna séria nebude, pretože záver bol pekne ukončený. No aj napriek tomu druhá časť je ... dokonca sú štyri. Autorke zjavne uľahodilo, že prvý diel mal taký úspech a preto sa rozhodla pokračovať, no a prečo z toho nespraviť hneď tetralógiu všakže? Ale o tom možno inokedy.


Ako som už spomenula, Crescendo kvalitou mierne upadol. Dalo by sa povedať, že to dáva aj logiku, keďže po uzavretom ukončení jednotky sa ťažko vymýšľa zaujímavé pokračovanie. Spočiatku sa naozaj nič nedeje. Príbeh stojí na bode mrazu - Nora je šťastná ako všetko dopadlo a ako veľmi pre ňu Patch znamená. Takto sa to ťahá na môj vkus dlho a až pri nejakej polovici sa vytvára nová poriadná zápletka. Vtedy sa do príbehu dostávajú aj nové postavy, ktoré častokrát spolu s vedľajšími postavami, ktoré už boli známe z prvej časti, zachraňujú situáciu. Vedľajšie postavy dostali naozaj väčší priestor pre svoju realizáciu a to ma potešilo, pretože napríklad taký Rixon mi padol do oka hneď a chcela som o ňom čítať viac. Nepotešilo ma však, že Patch sa dostal na určitý čas do úzadia. Strácal sa jeho povestný humor, aj keď stále tam boli náznaky, ktoré ma rozosmiali, no už to nebolo ako predtým. Humor v knihe začal pre zmenu zabezpečovať Scott Parnell, ktorý síce nenahradil Patcha, ale keď sa objavil, tak sa vždy niečo vtipné po ruke našlo. Samotný humor už nebol založený na hláškach, ale vo väčšine prípadoch na situáciach.
Keby môžem obmedziť účasť niektorých postáv v deji, tak by som obmedzila asi Noru. Čo nejde, pretože je hlavná postava, ale urobila by som to. Jej chovanie sa nedá v niektorých momentoch vydržať. Uvažuje veľmi nelogicky, nechce si nechať vysvetliť veci a radšej pred problémom utečie, akoby mala použiť rozum a popremýšľať nad riešením. Zatiaľ čo v Zavrhnutom mi bola sympatická, tu už sa to začalo približovať k nesympatii. 

Autorka ma pri Crescende utvrdila v tom, že dokáže stupňovať napätie. Práve tieto časti ma bavili najviac. Prinútili ma zamýšľať sa, kto za tým všetkým stojí, no a nakoniec som pochybovala o každej postave, pretože nič a zároveň všetko dávalo zmysel. Príbeh nie je v žiadnom prípade monotónny - vždy sa niečo deje a ku koncu si autorka prichystala aj prekvapenie. Pre zmenu nechala koniec otvorený a tak už bolo jasné, že budú pokračovania. Svet anjelov sa postupne stáva hybnou silou príbehu, takže v ďalších dvoch častiach to bude zaujímavé fantasy. 


HODNOTENIE: 4/5

2 komentáre:

  1. ja osobne som toho názoru, že najlepšia je 1. a 4. časť ♥ tie dve v strede to len naťahujú, ale tiž sú moc fajn :)))) ale uchvátená som celou sériou ako celkom, aj keď to má aj zádrhely, ale tie sa dorovnávajú akčnými scénami neskôr ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa najviac páčila jednotka. Tou to kľudne mohlo aj končiť, podľa mňa to bolo potom už priveľmi rozťahované :)

      Odstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)