streda, 2. septembra 2015

RECENZIA: Jasinda Wilder - Strácame sa v sebe

Žáner: NA
Séria: Falling
Diel: #2
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 376
Väzba: pevná s preobalom
Originál názov: Falling Into Us

Anotácia:
Keď tragicky zomrel Kyle Calloway, jeho priateľka Nell bola spočiatku taká zronená, že sa k nej nikto nesmel priblížiť, ani jej najlepšia priateľka Becca de Rosová. Becca sa zo všetkých síl snažila Nell pomôcť prekonať žiaľ, ale ani ona nemá jednoduchý život a svoje pocity radšej nesmelo vkladá do veršov. Všetko, čo doteraz poznala, sa odrazu zmenilo.
Jason Dorsey, Kylov kamarát, talentovaný futbalista, pozval Nell na rande, to sa však nikdy nekonalo. Nell ho odmietla, a tak sa rozhodol pozvať na schôdzku jej najlepšiu priateľku, šestnásťročnú Beccu. Vtedy netušil, čo všetko s Beccou prežije a či sa práve ona nestane jeho životnou láskou. Beccin prísny otec nesúhlasil, aby začala chodiť s chlapcom v takom mladom veku. A Jasonov otec, vojnový veterán, mal zas problém s alkoholom. Keď sa opil, svoj hnev namieril práve proti synovi a uštedril mu nejednu krutú ranu. 
Obaja mladí ľudia si hľadajú svoje miesto v zložitom svete, v ktorom sa tragédie, trápenia a depresie striedajú s radosťou, nádejou a láskou.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar





Strácame sa v sebe je druhé pokračovanie série Falling, ktoré na prvý diel s názvom Strácam sa v tebe nepriamo nadväzuje. Nadväzuje hlavne prostredníctvom postáv, pretože Strácame sa v sebe vypráva príbeh dvoch ľudí, ktorých sme už aspoň zmienkou spoznali v prvej časti.

Príbeh sa začína v deň, kedy Jason pozval Nell na rande, ktoré však Nell na poslednú chvíľu odvolala a odporučila mu jej priateľku Beccu. Vraciame sa teda do obdobia, kedy Kyle Calloway ešte žil. Aspoň takouto formou sa čitateľ môže k nemu vrátiť, užiť si jeho prítomnosť i pochopiť jeho konanie, ktorého sme boli svedkom v predošlej knihe.

Do deja je čitateľ zainteresovaný od prvej stránky, čo ma potešilo, keďže pri prvej časti som sa úvodom doslova únavne prebíjala. Autorka ma zaujala kompozíciou, no aj výstavbou príbehu. Znovu nám boli dopriate dva pohľady rozprávania, ktoré sa nepravidelne striedajú a čo je dôležité - pomáhajú aby, sme porozumeli obom zúčastneným stranám. Okrem klasického textu sa v príbehu objavujú aj úryvky amatérskej poézie, ktorej sa venuje Becca a vďaka jej básniam ju môžeme lepšie spoznať. Dej plynie plynulo prirodzene až nenútene. Kniha zachytáva veľké časové rozpätie, čomu som sa taktiež potešila, pretože to tým pádom neupadalo do monotónnosti a s postavami som mohla stráviť niekoľko rokov, nielen pár dní.
Okrem hlavnej dejovej línie sa vraciame aj k životu Nell a Coltona, ktorí obohacujú príbeh, no na môj vkus sa Nellinim problémom, ktoré pozná čitateľ z prvého dielu, autorka venuje až príliš. Očakávala som, že Jasonovi a Becce sa povenuje viac, keďže kniha sa venovala v prvom rade im. Na krátky čas ich problémy upadli značne do úzadia.

Autorka si pre príbeh opäť vybrala dve duše s nepríliš šťastnými životmi. Becca s Jasonom majú toho mnoho spoločného. Beccu drží otec nakrátko, chce z nej mať vzorné dievča s najlepšími študijnými výsledkami. Z Jasona chce mať otec najlepšieho hráča futbalu, nedajbože aby bol niekedy niekde na druhom mieste - musí byť vždy len a len prvý. 
Znie to utrápene však? Niet sa teda čudovať, že sa jedná o smutné, miestami i dojímavé čítanie. 
Postavy, ktoré sa vyskytujú v príbehu sú originálne tým, že majú charakter, ktorý si celý čas zachovávajú - dokonca ho prehlbujú. Prežijete s nimi bezstarostné veky tínedžerov, ale aj život dospelákov. Uvedomíte si ich rozvoj a posun. Počas čítania si budete želať, aby Jason s Beccou našli v živote šťastie a aby ich život nabral ten správny smer. 

Strácame sa v sebe je vydarené pokračovanie, dalo by sa povedať, že v niektorých momentoch prekonalo aj prvý diel série - ten som hodnotila plným počtom pierok. Preto Strácame sa v sebe hodnotím ešte maličkou hviezdičkou. Odporúčam ju každému milovníkovi žánru NA/YA.

HODNOTENIE: 5*/5

2 komentáre:

  1. To dlhšie časové rozpätie znie fajn.:) Nečítala som ani prvý diel, takéto príbehy veľmi nevyhľadávam, ale nikdy nehovor nikdy.:D Pekná recenzia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To časové rozpätie je na tom naozaj dobré. :) Nenadväzuje to na seba veľmi, čiže kľudne. A Ďakujem :)

      Odstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)