pondelok, 17. augusta 2015

RECENZIA: Dan Brown - Inferno (Peklo)

Žáner: Thriller
Séria: Robert Langdon
Diel: #4
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 552
Väzba: Pevná s preobalom
Originál názov: Inferno


Anotácia:
Hľadaj a nájdeš! Čas sa kráti.
Tieto slová znejú v hlave známemu harvardskému vedcovi ikonografovi Robertovi Langdonovi, keď sa zranený prebudí na nemocničnej posteli. Netuší, kde je a ako sa tam dostal. Nevie vysvetliť ani to, odkiaľ sa v jeho veciach vzal podivný predmet. Čo má hľadať? Komu alebo čomu sa kráti čas?
V ohrození života spolu s mladou lekárkou Siennou Brooksovou unikajú po uliciach Florencie, nádherného starobylého mesta, rodiska vynikajúceho básnika Danteho Alighieriho. Langdonovi sa postupne vracia pamäť: pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musia dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie – v sochách, obrazoch, budovách. Chcú tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu. O výsledky pátrania sa však zaujímajú aj iní a tí sa nezastavia pred ničím...

Dan Brown patrí medzi najznámejších autorov v knižnom svete a jeho knihy sú preložené v mnohých jazykoch. Po prečítaní Inferna sa nečudujem, že je vo svete natoľko ospevovaný a uznávaný. Jeho schopnosť vytvoriť príbeh s nespočetnými logickými súvislosťami je obdivuhodná. Ešte som sa doposiaľ nestretla so spisovateľom, ktorý by dokázal v priebehu knihy premeniť tie najjednoduchšie zápletky a scénky na ohromujúce dielo berúce dych.


Inferno sa začína za veľmi záhadných okolností, keď sa Robert Langdon prebúdza v nemocnici a nič si nepamätá. Už od úvodnej stránky sa autor s ničím nezdržoval a uviedol postavy do akcie. Čitateľovi poskytol len to, čo v danej chvíli potreboval vedieť a zvyšok prenechal na neskôr. Nechal čitateľa nevedomého rovnako ako svoju hlavnú postavu.
Čítanie tejto hrubej knižky zaberie určitý čas. Na môj vkus sa autor venoval až príliš opisom - rôzne pamiatky, historické fakty a mnohé nepotrebné detaily, ktoré bežného čitateľa nezaujímajú. Nehovoriac o tom, že práve tento opis brzdil v niektorých prípadoch napredovanie deja. Langdon je na úteku, no a tak vám opíše budovy, pri ktorých ide a nezabudne sa zmieniť, že v roku "tom a tom" sa s budovou stalo "to a to". Dosť často som tieto pasáže preskakovala, pretože boli nezáživné. 
Pri Inferne nemožno hovoriť o reálnosti. Ako čitateľa ma iritovalo, že hlavné postavy mali únikové cesty vždy po ruke. Do zdanlivo bezvýchodiskovej situácie zasadil autor narýchlo vystavané východy. Nie je na tom nič zlé a ani by mi to neprekážalo, keby sa to neopakovalo príliš často.  
Odhliadnuc od opisov sa mi však knižka ako celok čítala príjemne.

Príbeh tvorí niekoľko zápletiek, ktoré sa postupne riešia. Takmer celý príbeh sa zameriava na Langdona, avšak sú tu aj časti, ktoré dostanete pri pohľade na inú postavu. Samotné pasáže by asi veľa logiky nemali, no keď sa spoja vytvoria úžasný celok, ktorý však v konečnom dôsledku pôsobí aj trochu prekombinovane. Veľa vecí sa odhalí takmer na jednom mieste a preto ju nutné udržiavať pozornosť, aby vám nič neuniklo. O závere príliš rozprávať nechcem, no povedala by som, že mi prišiel nedoriešený - akoby nedotiahnutá pointa. 

HODNOTENIE: 3/5



2 komentáre:

  1. Mne sa práveže Inferno veľmi páčilo a ten záver bol na tom najlepší! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa to tiež páčilo, len ten koniec..očakávala som niečo iné. Každopádne myšlienka je reálna. :)

      Odstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)