RECENZIA: Mark Lawrence: Trnový princ

Žáner: fantasy
Séria: Roztříštěná říše (The Broken Empire)

Diel: #1

Vydavateľstvo: Talpress
Počet strán: 328

Väzba: Paperback
Originálny názov: Prince of Thorns

Anotácia:

Mějte se na pozoru před Trnovým princem... Když mu bylo devět, sledoval, jak mu přímo před očima zavraždili matku a bratra. Když mu bylo třináct, byl vůdcem bandy krvelačných banditů. Do patnácti má v plánu být králem...
Nastal čas, aby se princ Honorous Jorg Ankrath vrátil na hrad, který kdysi opustil, a přihlásil se o dědictví, které mu po právu náleží. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk

Rozhodnutie siahnúť po Trnovom princovi bolo ovplyvnené veľkým množstvom pozitívnych reakcií a nátlakovému naliehaniu od Naty. Neostáva mi nič iné len poďakovať, pretože Trnový princ ma očaril a ide o veľmi podarené fantasy. A to ja teda veľký čitateľ fantasy nie som. 

Krvavé opisy, niektoré scény až príliš nechutné.. bohužial to k tejto knihe patrí a nie raz za čas. Patria jednoducho k Jorgovi. 

Ak nemáte radi násilie, bitky a krvavé opisy, tak táto kniha nie je určená pre vás. Pretože ako by ste sami zistili, príbeh je preplnený scénami, na ktoré čitateľ potrebuje silnejší žalúdok. Radím sa medzi tých so silnejšími žalúdkami, no niektoré brutálne opisy ma prekvapili a nenechali v absolútnom pokoji. 

(Totálne ma zničilo odhryznutie zo srdca)

Mark Lawrence má rozhodne talent a predovšetkým cit pre to, aby čitateľa nadchol. Pomaly dávkuje akciu a stupňuje napätie. Moment vyvrcholenia je famózny. Moje sympatie si autor získal už od prvej kapitoly. A to hlavne preto, lebo nepoužíva zbytočné opisy, ale pomocou dialógov ide priamo k veci. Vďaka tomu príbeh prirodzene a rýchlo ubieha. 

Spočiatku mi to prišlo ako obyčajná knižka, no časom som sa do nej postupne vnárala a vytvárala si k nej citový vzťah.  Úvodnou monotónnosťou (ktorá časom odoznie) nám autor dáva priestor, aby sme vkĺzli do deja, aby sme sa oboznámili s hlavnou postavou a pochopili časom jej správanie. (Aj keď to niekedy nebolo možné).

Honorous Jorg Ankrath

Jorg, ten malý, bojovný krutý, masochistický hazlík. Aj napriek jeho vlastnostiam si ho každý obľúbi. Jeho myšlienkové pochody sú v mnohých smeroch zaujímavé a kupodivu rozumné, až na pár výjimiek. Hlavná postava je vždy kľúčová a v tomto prípade to platí niekoľkonásobne. Ak by príbeh nerozprával práve Jorg, kniha by ma asi nebavila, nakoniec by stratila aj na kvalite. Tento mladý chlapec v sebe skrýva toľko krutosti, brutality, no na druhú stranu nemožno sa čudovať, keďže prežil v útlom veku také zverstvá. 

Bez irónie by to u neho nešlo. Doslova ju miluje a rád ju používa, kde len môže. Počas svojich rozhodnutí pôsobí znudene, ľahostajne, ba až unavený životom. Verte mi, nechceli by ste byť v koži jeho nepriateľa. 

"Možná z tebe jednou něco bude, Trnový princi. Možná jsi figura, která vyhraje celou partii."

Jorg si vyslúžil detailne prepracovaný charakter, je to pochopiteľné vzhľadom na to, že je hlavnou postavou. Vedľajšie postavy však nemusia pociťovať ani štipku krivdy. Aj keď mali menší priestor pre svoje konanie, neboli v ústraní a nepriamo ale i priamo ovplyvňovali Jorga. Niektoré postavy si obľúbite viac a niektoré menej, no zaručím vám, že budete prekvapení, že takí silní naničhodní chlapi sa vám v hlave usadia na nejaký čas. Pri niektorých možno ostanete sklamaní z toho, aký osud im autor vyveštil. Autor využíva nielen svojský humor, ale aj svojský smútok. Žiadne smútočné obrady a ceremoniály. Ani náhodou a to je ďalší z mnoha dôvodov, prečo autora uznávam. 

Ako ďalšie čo by som považovala za dôležité je práve fakt, že mužský autor sa nesnažil zakomponovať do príbehu lásku a zbytočne ňou kaziť chlapčensky naladenú knihu. Odhadujem, že keby to skúsil kniha by bola hrubá a téma lásky by bola zbytočná, v tom horšom prípade by brzdila rozvoj príbehu, dokonca by nedávala zmysel. 

Ako som vyšie spomínala, záver je epický. Výzva do ďalšieho dielu čitateľa núti siahnúť aj po pokračovaní a to v čo najkratšom čase. 

(Záver som si v hlave vedela predstaviť. Jorg ako sedí rozvalený na tróne, jedna ruka na opierke a pomaly si prstami na nej klepe.. :3)

HODNOTENIE: 5/5