streda, 9. apríla 2014

„Knihy sú nemí učitelia“

Mám 18 rokov a som hotový knihomoľ. Ako sa zo mňa stal?


Od malička ma rodičia vychovávali s knihami. V prvých rokoch to boli obrázkové leporelá, jednoduché knižky, na základe ktorých rodičia učia svoje deti pomenovávať svet okolo seba. 

Postupom času sa k obrázkom pridávali jednoduché slová a dokonca výnimočne aj vety. 

Rodičia ma viedli k tomu, aby som si knižku postupne mohla prečítať aj sama. A keď už som chodila do školy, mala som základy a vedela som písať väčšinu písmen z abecedy.

Ako postupne roky ubiehali dostávala som mnoho kníh. Boli to darčeky k narodeninám, Vianociam, rôznym úspechom a častokrát to bolo len tak, pretože mi chceli nimi vyčarovať radosť.
Po stretnutí s druhou adminkou tejto stránky (zároveň mojou najlepšou priateľkou) sa čítanie pre mňa stalo ešte krajším, pretože som mala s kým zdielať svoje pocity z kníh, keďže ona sama je veľkou knihomoľkou, dokonca by som povedala, že aj väčšou ako ja! :)

Hlavnou myšlienkou pre tento článok je Vám povedať, ako mi knihy obohatili život a dokonca mi pomohli vo výchove.  

Predsa len výrok „Knihy sú nemí učitelia“ má v sebe veľa pravdy.

Leporelá ma naučili pomenovať mnoho vecí okolo mňa. Naučili ma rozlišovať psa od mačky, dom od auta a podobne.
Rozprávky ma naučili veriť v zázraky, ponúkli mi útočisko a pomohli mi rozlíšiť  dobro a zlo.
Dievčenské romány mi ponúkli svet mladých dievčat, ako som bola ja, ktoré prežívali rôzne dobrodrúžstva, prvé lásky a zábavu. Ponúkli mi mnoho rád, ako niekedy riešiť situácie a ukázali mi rôzne osudy ľudí.
Detektívky ako Traja Pátrači mi objasnili svet záhad a dokonca mi vnukli mnoho nápadov a potom zo mňa bol malý šibal, ktorý chcel všetko prebádať a rodičov otravoval neustálými otázkami, prečo sú veci, tak ako sú.
Fantasy knihy ma zaviedli na miesta nevídané. Miesta, kde existujú draci, elfovia, škriatkovia, víly, čarodejníci a mágovia. Neskôr ma zaviedol aj do sveta upírov, vlkodlakov a mnohých iných pozoruhodných stvorení. (Na upíroch a vlkodlakoch som teda fakt ulietala a nebolo tomu tak dávno). Tento žáner mi ukázal ako využívať fantáziu a ako sa vraví fantázií sa medze nekladú. 
Povinná literatúra ma oboznámila so životom mojich predkov a poukázala na to, ako ľudia žili. (napr. Maco Mlieč, Dom v stráni... ). Vydesila ma krutosťou ľudstva (Na západe nič nové). Pomocou nej som si mohla porovnávať generácie ľudstva.
Históriu mi ukázali historické romány a poviem Vám je to zvláštne čítať, ako to kedysi na svete chodilo. (Na historické romány ma naviedla RoBerta_D* začo sa jej chcem veľmi poďakovať, pretože sú fakt skvelé!
:))

Existuje veľa žánrov a každý nejako vplýva na ľudí. Keby ich však mám všetky vypísať a opísať, bol by to veľmi dlhý člááááááánok.

Všetky druhy kníh Vám život obohatia. A kto vraví opak, klame sám seba !
Knihy učia, rozširujú slovnú zásobu. Ukazujú aký život môže byť, prenášajú nás do rôznych období, ukazujú nevyspytateľné osudy. Dokážu nám poradiť pri riešení problémov a poskytujú nám relax a pohodu. 
Za seba musím povedať, že bez nich môj život existovať jednoducho nemôže ! :)


A čo vy? Ako ste sa stali vášnivými čitateľmi?
Pomohli Vám niekedy knihy? 
Aký je Váš názor na úlohu kníh v živote? 



*Smiley*

5 komentárov:

  1. Moc pěkný článek! :)
    Jsem na tom stejně jako ty, protože i mně rodiče kupovali knihy a mamka mi je pořád předčítala... milovala jsem, když mi někdo četla a když jsem se to konečně naučila sama, četla jsem všechno, co mi přišlo pod ruku. Je sice pravda, že jsem měla asi dvouroční období, kdy jsem vůbec nečetla... a potom mi kamarádka půjčila Školu noci, která odstartovala moje knihomolství... :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásný článek, mám v plánu sepsat něco podobného, lebo se mě jeden kluk zeptal: Ty jsi hrozný knihomol, jak se to přihodilo :) Taky mi rodiče četli, tatínek vždycky přečetl kousek a usnul a my si pak se sestrou domýšleli, jak to bylo dál :) Pak jsme měli doma spoustu krásných dětských knih, které jsme četli pořád dokola. Starší jsem přečetla všechny dívčí románky a Správnou pětku a podobně, co měli v knihovně a se sestrou si hráli na školu a vždycky četli spolu :) Pak jsem měla na střední období, kdy jsem četla jen z povinnosti a ke konci jsem zase začala číst díky Agathě Christie a od té doby se to jen zhoršuje, čtu čtu a čtu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Parádní článek :)
    Já si doma s rodiči moc nečetla, spíš jsem se předháněla s bratránkem kdo toho víc přečte - a najednou jsme byla knihomol. Na mamku jsem to přenesla až v posledních měsících co o knihách bloguji, najednou pokaždé když jí volám co dělá - čte :)
    A to mě moc těší :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelý článok.. so všetkým plne súhlasím a tiež milujem Troch pátračov :D :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujeme, že navštevujete náš blog a sme rady za každý jeden komentár, ktorý nám tu zanecháte ;)