RECENZIA: Donato Carrisi - Našepkávač

Žáner: Detektívka, krimi

Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 416

Väzba: Pevná s preobalom
Originál názov: The whisperer

Anotácia: Šesť nezvestných dievčat! Démon, či ľudská bytosť? Človek alebo stelesnené zlo? Diabolský našepkávač!

Ostrieľaný kriminológ Goran Gavila stojí pred neľahkou úlohou: spolu so špeciálnou policajnou jednotkou pracuje na prípade šiestich nezvestných dievčat, ale ich práca stagnuje, dokým náhodou neobjavia hroby, v ktorých sú zakopané ľudské ostatky. Vyšetrovanie postupuje a policajti sa musia nielenže popasovať s vrahom, ale často aj so svojimi vlastnými démonmi. Gavila tuší, že prípad súvisí s diabolským našepkávačom prevteleným do záhadnej ľudskej bytosti, ktorý sa s vyšetrovateľmi púšťa do otvoreného boja. Nejde však o tradičného masového vraha, skôr o akési stelesnené zlo, o človeka, ktorý je schopný vplývať na iných natoľko, že sú schopní páchať krutosti, akoby vravel: „Ja nie som vinný, našepkávanie predsa nie je žiaden zločin…“

ČÍTAJTE VIAC V CELOM ČLÁNKU. :)

Môj názor (môže obsahovať spoilery):

Žiadnu detektívku som už dlhšie nečítala. Táto ma zaujala svojím názvom. Čo by asi tak mohol predstavovať Našepkávač?

Po prečítaní prvých strán som si nebola istá, či som urobila dobre, keď som si túto knižku kúpila. Prvé strany neboli pre mňa nijako zaujímavé a prišlo mi to dosť zdĺhavé. Knižka je písaná pomerne ľahko. Je tu veľa priamej reči, čo bolo pre mňa PLUS.

V prvých kapitolách sa oboznamujeme s Milou, agentkou, ktorá hľadá nezvestné deti. Po vyriešení svôjho prípadu odchádza do iného mesta, aby pomohla nájsť zmiznuté dievčatká. Zapája sa však do prípadu masového vraha. Pred jej príchodom nájdu vyšetrovatelia šesť odťatých rúk. Nezvestných dievčat je však len päť, preto nastáva hľadanie šiesteho dievčatka. Nikto však nehlási ďalšie zmiznuté dieťa a preto je vyšetrovanie zmrznuté na tom istom bode.

Kriminológ Goran Gavila spolu so svojími kolegami z polície pátrajú po vrahovi. Po niekoľkých dňoch nájdu telo prvého dievčatka v aute Alexandra Bermmana, ktorý sa však k ničomu nepriznáva a nakoniec spácha v zadržiavacej miestnosti samovraždu.

Ich vyšetrovanie sa nikam nevyvíja. Sami zisťujú, že Albert (ako vraha nazvali) predpokladá ich vyšetrovacie metódy a zahráva sa s nimi. Aj keď nachádzajú dievčatká, Alberta nevedia chytiť. Nevedia o ňom zďaleka nič. Vytvárajú si o ňom predstavu. Pokladajú si rôzne otázky. Ako je možné, že ho nikto nechytil? Ako sa mu darí unášať deti, aby ho nik nevidel? Kde sa skrýva? A kde skrýva posledné dievča?

Ani jednu z týchto otázok však nevedia zodpovedať. Vrah im dáva len to, čo sám chce aby našli. Miesta, kde nachádzajú dievčatá vždy niečo symbolizujú a privádzajú ich k rôznym osobám. Osobám, ktoré majú svoje vlastné príbehy a ktoré aj keď žijú vzorný život niečo spáchali. Vrah poukazuje na temné stránky každého človeka.

Predposledné dievčatko im dokonca donesie až do ich vyšetrovacieho bytu. Nikto tomu nerozumie a kolegovia strácajú voči sebe dôveru. Kto iný by sa predsa dostal do bytu, kde majú prístup len a len oni?

Týmto posledným činom im Albert dal kľúč k tomu, aby sami o sebe navzájom niečo zistili. A tieto zistenia im úplne zmenia životy.

Zakončenie detektívky bolo vážne dych berúce. Poslednú štvrtinu som zhltla akoby nič. Knižka ma držala napätú až do poslednej strany a nedokázala som sa od nej odtrhnúť.

  HODNOTENIE: 5/5

*SMILEY*