RECENZIA: Cassandra Clare a spol. - Simon Lewis: Príbehy z tieňoloveckej akadémie

Autori: Cassandra Clare, Sarah Rees Brennan, Robin Wasserman, Maureen Johnson
Žáner: YA, fantasy
Vydavateľstvo: Slovart 
Séria: Nástroje smrteľníkov - špeciálne časti
Počet strán: 536 strán 
Väzba: paperback 


Anotácia:
Simon Lewis po udalostiach v Meste nebeského ohňa prišiel o väčšinu spomienok. Vie, že sa priatelí s Clary, s Jaceom aj to, že totálna bohyňa Isabelle Lightwood bola jeho frajerka - ale netuší, ako sa mu niečo také vôbec mohlo podariť.
Keď Tieňolovecká akadémia po desiatkach rokoch znovu otvára svoje brány, Simon vidí v príležitosti vycvičiť sa v boji proti démonom šancu, ako znova nájsť sám seba, svoje nové ja. 
Tieňolovecká armáda zúfalo potrebuje novú generáciu bojovníkov proti zlu, no akadémia od začiatku zápasí s problémami. A Simon veľmi skoro zisťuje, že život vo výcvikovej škole pre Tieňolovcov nie je taký, ako čakal. 
Nenechajte si ujsť exkluzívnu zbierku poviedok, ktorá približuje život jednej z najobľúbenejších postáv Tieňoloveckej ságy a Simonových druhov  po konci šesťdielnej série Nástroje smrteľníkov.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem Slovartu.

Dá sa vôbec predpokladať, že čokoľvek spod pera Cassandry Clare bude zlé? Podľa mňa je to úplne vylúčené. Simon Lewis bola pre mňa prvá knihy, ktorú som čítala z edície Nástroje smrteľníkov - špeciálne časti, a musím povedať, že jednoznačne musím dohnať svoje resty, čo sa týka predchádzajúcich kníh, z tejto edície. 

    Simona Lewisa ako postavu zbožňujem a aj preto som sa na túto knihu nesmierne tešila. Počas čítania som zostala viackrát veľmi milo prekvapená, pretože jednotlivé poviedky na seba nadväzovali čo sa týkalo samotného príbehu Simona, no na druhej strane každá jedna v sebe okrem iného prezentovala aj vedľajšie postavy, ktoré sa nachádzali v sérií Nástroje smrteľníkov, a tak aj oni nám mohli aspoň takouto cestou priblížiť určité situácie a udalosti. 

Čo sa týka knihy a spôsobu, akým boli poviedky napísané, tak tým som bola nadmieru spokojná. V poviedkach sa nenachádzalo žiadne zbytočné opisy, ktoré by pokazili dojem z čítania. Práve naopak, opisy boli vždy cielene a veľmi uvážene vložené do knihy a tak som sa zrazu ani neviem ako ocitla v rôznych časoch na rôznych miestách a stránky som priam "hltala" jednu za druhou. Počas celého príbehu boli poviedky písané v tretej osobe a zameriavali sa samozrejme na príbeh Simona, ale ako som už vyššie spomenula aj na iné postavy ako napríklad: Tessa Herondaleová, Jem, Helen Blackthronová, Robert Lightwood atď.Takže jednoznačne celá kniha je nesmierne bohatá na postavy a tak sa určite nemôže stať, že by sa čitateľ začal počas čítania nudiť.

    Čítať príbeh o Simonovi bolo veľmi zaujímavé, hlavne po tom ako prišiel takmer o všetky svoje spomienky. Jeho myšlienkové pochody boli nesmierne detailne prepracované a veľakrát som sa vedela vžiť do jeho situácie, hlavne keď sa stretol so svojimi kamarátmi, ktorých si absolútne nepamätal no vedel, že ich ma rád, avšak to čo k tomuto priateľstvu viedlo sa skrývalo v čiernej diere v spomienkach. I keď musím sa priznať, že miestami by som najradšej na Simona nakričala, aby sa konečne spamätal, vzal svoj prekliaty život konečne poriadne do rúk, prestal sa ľutovať a začal konať. Tieto myšlienky mi neustále behali mysľou hlavne, keď a mu opäť raz podarilo niečo zbabrať na svojom vzťahu s Isabelle. 

“You are the flame that cannot be put out. You are the star that cannot be lost. You are who you have always been, and that is enough and more than enough. Anyone who looks at you and sees the darkness is blind.”

    Čo sa týka samotných poviedok ako celku, tak pre mňa neboli všetky rovnako atraktívne. Nachádzali sa tam príbehy, ktoré som zhltla na jedno prečítanie, no na druhej strane sa tam nachádzali aj také, ku ktorým som sa musela na viac krát vracať, pretože ma až tak veľmi nezaujali aby si udržali moju maximálnu pozornosť. K týmto poviedkam by som ja osobne zaradila Vitaj v Tieňoloveckej akadémii (prvá poviedka), ktorá na mňa trošičku pôsobila zdĺhavejším úvodom kým sa o všetko rozbehlo, no beriem to ako nevyhnutné zlo, aby bol čitateľ oboznámený so situáciou. Tiež poviedka Zlo, ktoré milujeme (piata poviedka), tak tá ma oslovila asi najmenej a pôsobila na mňa dojmom zbytočnosti. Nevravím, že celá pretože sa v nej jednoznačne nachádzali pasáže, kedy som bola s touto poviedkou spokojná, no tých tam bolo málo. 

    No vzhľadom na knihu ako celok, bola som spokojná a už teraz sa teším na čokoľvek od tejto spisovateľky a taktiež na čokoľvek z tohto sveta, pretože je prepracovaný do najmenších detailov a taktiež to isté platí aj pre postavy, či už tie hlavné alebo aj tie vedľajšie. 

Hodnotenie: 4,5/5

~N