RECENZIA: Alexandra Bracken - Pútnik

Žáner: Fantasy 
Séria: Pasažier 
Diel: 2. diel 
Vydavateľstvo: Motýľ 
Počet strán: 464 strán 
Väzba: pevná väzba
Originál názov: Wayfarer

Anotácia:
Etta Spencer netušila, že je cestovateľkou, kým sa neocitla na míle a roky vzdialená od svojho domova. V pokračovaní napínavého príbehu o cestovateľoch v čase sa mladá talentovaná huslistka znova vydáva na dobrodružné putovanie, aby ako prvá našla astroláb - mocný nástroj, ktorý dokáže navždy zmeniť minulosť aj budúcnosť. Získať sa ho však snažia aj Tiene - tajuplní nepriatelia, ktorí sú pripravení zabiť každého, kto sa im postaví do cesty. Ettu aj Nicholasa, ktorý sa ju zúfalo snaží vypátrať v čase, čaká tvrdý súboj nielen o astroláb, ale aj o právo na ich lásku

Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

        Po napínavom konci prvého dielu tejto série som sa nesmierne tešila na pokračovanie a bola som nesmierne zvedavá čo sa stalo Ette, po tom čo zmizla. A ešte viac som sa na knihu tešila keď som ju konečne mala doma no nemohla ju čítať, pretože ma zavaľovali povinnosti do školy a preto, keď som konečne mala čas tak som s s nadšením pustila do pokračovania príbehu.

        Neviem, či to bolo mojím asi až veľkým nadšením alebo som zabudla, že mi nevyhovuje štýl akým je kniha napísaná, no nakoniec som bola z knihy dosť sklamaná, pretože som od nej očakávala o čosi viac. A taktiež pri čítaní tejto knihy sa mi začala v určitých veciach podobať na inú knihu...

V prvom rade vôbec mi nevyhovuje ako je kniha napísaná, či už to je prvý alebo tento diel. Autorka do knihy dala až príliš veľké množstvo opisov a tak sa mi dosť často stávalo, že som sa pri knihe začala nudiť, lebo čítať tie všetky nezáživné, nudné a často aj zbytočné opisy kazili inak skvelý dej. Dej sám o sebe je vážne skvelý a má veľa toho, čo môže čitateľom poskytnúť, len to prevedenie podľa mňa nestojí za nič.

Kniha je písaná v tretej osobe a zobrazuje nám vždy dejovú líniu buď Etty alebo Nicholasa. To je vzhľadom na štýl z mojej stránky jediné pozitívum, pretože veľmi rada čítam príbeh keď je napísaný v tretej osobe a nie je prioritne zameraný len na jednú z hlavných postáv. Často to dopomohlo k tomu, aby som sa snažila čo najrýchlejšie prečítať jednotlivé kapitoly. 

      Ale ak by som mala zhodnotiť príbeh - odhliadnuc od štýlu akým je napísaný, tak príbeh ako taký bol veľmi dobrý. Samozrejme, že sa tam našli určité pasáže alebo časti, ktoré sa mi až tak nepáčili, no i tak ho môžem hodnotiť pozitívne. Za veľké pozitívum považujem, že v knihe sa neustále niečo konalo a dej nebol nudný a nestagnoval na jednom mieste. Dej sa neustále zamotával v nových a nových tajomstvách a skoro vôbec sa zo začiatku nerozuzľoval. Na základe čoho som bola veľmi zvedavá, ako sa to všetko napokon vyvinie. Taktiež bolo super sledovať rôzne postavy, pričom každá mala úplne iný pohľad na to, čo by sa malo s astrolábom stať a tak bolo zaujímavé sledovať toto súperenie a snahu jednotlivých postáv získať astoláb ako prvý. 

       Tiež som bola veľmi rada, že autorka nám prezradila niečo o Tŕňoch, to som vážne ocenila. A taktiež aj za množstvo postáv, ktoré v príbehu vystupovali. Samozrejme, že Etta bola skvelá tak isto ako už v prvom diele, Nicholas je jednoducho zlatíčko a Ironwood, tak toho by som stále najradšej zabila. Ale bolo tu aj množstvo iných postáv a tak sa nestalo, že by sa príbeh stal jednotvárnym. 

        Celkový záver knihy bol pre mňa malinkým sklamaním - a záverom nemyslím posledných 5 kapitol, pretože tie boli podľa mňa asi najlepšie a najviac dobrodružné a akčné, takže samozrejme záver bol skvelý. Ale záver ako taký - ukončenie dielu tak to ma sklamalo, nevedela som čo si mám o tom myslieť, a taktiež som zostal prekvapená a uvažovala som, či bude ešte nejaký diel... Tak sa teda nechám prekvapiť a už teraz viem, že nech mi akokoľvek autrokyn štýl písania nesedí, no ak bude pokračovanie jednoznačne si ho plánujem prečítať.

Hodnotenie: 3/5